Prvá cena pre ľudový orchester, tretia pre folklórny súbor Detská divadelná sekcia Divadelná sekcia Zmiešaný zbor SKC P. J. Šafárika Ženská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika Chlapčenská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika Dievčenská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika Orchester Detský folklórny súbor Šafáriček Folklórny súbor Šafárik
Prvá cena pre ľudový orchester, tretia pre folklórny súbor O výkone šafárikovcov na tohtoročnom FF Tancuj, tancuj… môžete si prečítať v nasledovnom texte.
Detská divadelná sekcia Po tom, čo kolegyňa Svetluša Hlaváčová v druhej polovici deväťdesiatych rokov odišla z osvety novinárčiť, nastalo akoby vákuum v práci s novosadskými deťmi, milovníkmi divadelného umenia, ktoré navštevujú hodiny pestovania slovenského jazyka. Chopil som sa tejto práce podjeseň v roku 1998 a v dohovore s vtedajším vedením spolku začal som nacvičovať Tušiakovho Maximiliána v meste podľa vlastnej dramatizácie poviedky tohto nášho známeho, i detského spisovateľa a básnika…
Divadelná sekcia Nie, nie je chyba. Zámerne som to tak napísal, parafrázoval som známy výrok, podľa ktorého divadlo sú dosky, čo život znamenajú. Pre nás, ochotníkov, pravdaže, neznamenajú život ale akurát to, čo sa v titulku píše. A možno je práve to, priateľstvo – život, pretože človeka určuje, dáva mu pocit, že niekam patrí, že nie je sám, že vždy je niekto, kto mu podá nápomocnú ruku…
Zmiešaný zbor SKC P. J. Šafárika Mužská spevácka skupina začala pôsobiť začiatkom 90. rokov minulého storočia. Vedúcou skupiny bola Ľudmila Berediova-Stupavská, ktorú neskoršie vystriedal Juraj Ferík a potom aj Anna Crveniová. V posledných rokoch táto skupina nefunguje samostatne. Vystupuje iba spolu so ženskou speváckou skupinou ako zmiešaný zbor SKC P. J. Šafárika pod vedením Janka Zorjana. Na repertoári má pesničky upravené pre zborový a dialógový spev…
Ženská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika Ženská spevácka skupina začala pôsobiť presne pred 11-timi rokmi. Jej založením sa naplnila dávna túžba dvoch členiek spolku: Juliany Brtkovej a Vlasty Detkovej môcť si v Šafáriku i pekne zaspievať. Na ich dobre premyslený a konkrétny návrh Julkin manžel, Ján Brtka, reagoval sľubom, že do spolku privedie výborného dirigenta. Ale i budúce členky speváckej skupiny museli niečo sľúbiť: že vo svojom predsavzatí zotrvajú. Hneď nato pozvali známe a kamarátky a činnosť ženskej speváckej skupiny sa rozbehla. Najprv ich bola len hŕstka, ale dosť na to, aby pesničky mohli spracúvať dvojhlasne. V jeseni roku 1997 skupinu tvorili: Anna Feldyová, Juliana Brtková, Vlasta Detková, Jarmila Krížová, Anna Boldocká, Zuzana Imbronovićová, Mila Horníková a Zuzana Šiarová…
Chlapčenská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika Speváci ľudových piesní vystupovali na každom hosťovaní SKC P. J. Šafárika s cieľom program obohatiť piesňami, ktoré sa pomaly začali zabúdať a ktoré čoraz zriedkavejšie možno počuť. Zo zoznamov, ktoré sa robili pre koncerty od roku 2000 vidno, že viac spievali starší speváci alebo speváčky, pokým mladší vystupovali iba ako tanečníci, a len neskôr sa postupne začali zapojovať do programov ako speváci ľudových piesní…
Dievčenská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika Speváci ľudových piesní vystupovali na každom hosťovaní SKC P. J. Šafárika s cieľom program obohatiť piesňami, ktoré sa pomaly začali zabúdať a ktoré čoraz zriedkavejšie možno počuť. Zo zoznamov, ktoré sa robili pre koncerty od roku 2000 vidno, že viac spievali starší speváci alebo speváčky, pokým mladší vystupovali iba ako tanečníci, a len neskôr sa postupne začali zapojovať do programov ako speváci ľudových piesní…
Orchester Neoddeliteľnou zložkou každého folklórneho súboru je orchester. SKC P. J. Šafárika, žiaľ, stály orchester nikdy nemal a podobne ako iné spolky aj náš zápasí s týmto problémom. V orchestri sa vystriedalo mnoho hudobníkov, boli tu aj samoukovia, aj hudobne vzdelaní ľudia, ktorí hrali v iných ľudových orchestroch, Novosadčania, alebo z iných osád. Treba však povedať, že v orchestri Šafárika je predsa niekoľko stálych členov a máme i takých, ktorých si spolok z času na čas „požičia“. Napriek tomu, že sa zloženie menilo a mení, v poslednej dobe sa zoskupili hudobníci, ktorý vytvorili hudobné teleso, ktoré, predpokladáme, bude dlhšie pôsobiť v rámci SKC-a P. J. Šafárika…
Detský folklórny súbor Šafáriček Od založenia novosadského SKC-a Pavla Jozefa Šafárika v Slovenskom dome – ako ho väčšina tunajších Slovákov volá, spolu s dospelými členmi na stretnutia v ňom vždy prichádzali aj deti. S väčšími alebo menšími úspechmi sa i v minulosti starší členovia spolku pokúšali preniesť na svoje ratolesti vlastné ochotnícke skúsenosti, ako i vedomosti a lásku ku každému umeleckému prejavu, predovšetkým však k slovenskému ľudovému spevu a tancu. Z druhej strany i slovenskí učitelia v rámci svojich aktivít na školách, v ktorých pôsobili, a predovšetkým v Základnej škole Iva Lolu Ribara, do ktorej chodievala väčšina detí novosadských Slovákov a ktorá sa k tomu nachádza neďaleko spolku, učili deti základom slovenskej kultúry, v rámci čoho nacvičovali aj slovenské ľudové tance…
Folklórny súbor Šafárik Ďalšia alebo aj tá bližšia úspešná minulosť je vždy dobrým základom pre súčasnosť, a pre budúcnosť tiež. Tak je to aj v SKC P. J. Šafárika, keď hovoríme o jeho tanečnej zložke. Roky úspešného pôsobenia v súčasnej dobe vytvorili z folklórneho súboru skutočný brend medzi vojvodinskými slovenskými spolkami. Folklórny súbor pri Šafáriku vždy mal niekoľko skupín, ktoré aktívne pôsobili. A od roku 2000 má detskú, mládežnícku a skupinu veteránov. V posledných rokoch je vytvorená aj prípravná skupina – dorast, ktorá sa sústavnými a vytrvalými tanečnými tréningami pripravuje postúpiť do mládežníckej skupiny…

IN MEMORIAM: Za Jánom Kmeťom (1951 – 2021)

So zármutkom sa lúčime s ďalším členom našej šafárikovskej rodiny, s našim dlhoročným členom, členom speváckych skupín nášho centra, recitátorom, sólovým spevákom Jánom Kmeťom (1951-2021).

Krásnu pamiatku na výborného speváka a človeka uctíme si jeho vlastnými slovami, podávajúc v pokračovaní text, ktorý pán Kmeť napísal ako prílohu do našej najnovšej knihy Minulosť dneška III.

So spolkom v srdci a v spomienkach

Aj keď ubehlo takmer pol storočia od môjho zapojenia sa do činnosti SKUS Pavla Jozefa Šafárika, roky tam strávené sú doteraz živé v mojich spomienkach. Aktívne som v tomto spolku začal pôsobiť v dávnom roku 1973 a zostal som v ňom aktívne pracovať až do roku 1991. Vtedy zo Slovenska prišiel z Michaloviec choreograf Milan Hvižďák a my mladí sme sa hneď zapojili do tanečnej skupiny. Po niekoľkých skúškach som si však uvedomil, že nie som tanečníkom a zavesil som to na klinec.

Onedlho však prišlo aj vítanie Nového roka 1974. V tom programe a roku je zakorenené moje umelecké spolkárske pôsobenie. Program toho večierka som moderoval s Máriou Búrikovou (neskoršie Kunčákovou). Tam som sa prvýkrát vyskúšal aj ako herec vyrozprávajúc niekoľko vtipov. Svoje vlohy som si vyskúšal aj ako recitátor a v mene spolku som sa zúčastnil aj na súťaži recitátorov v Novom Sade. Z toho obdobia mi zostala v pamäti najmä účasť v Čajakovej Zuzke Turanovej, ktorú pripravila ako režisérka a herečka Mária Kunčáková. Mne patril úvod a záver v Zuzke Turanovej. Vďaka účasti na tomto projekte roku 1978 v Bajši som sa zoznámil s vynikajúcim juhoslovanským hercom Mijom Aleksićom, ktorý tiež vystupoval v tom meste.

Natrvalo vrytý do pamäte mi zostal aj 6. apríl,  keď sme v Šafáriku zorganizovali tzv. audienčnú zábavu, na ktorej som získal I. cenu odbornej poroty, ktorú tvorili doživotný predseda spolku Michal Benka-Učo, Karol Lačok a Jarmila Cinkotská-Dobromirovová, hudobná redaktorka v Novosadskom rádiu. To víťazstvo mi dalo potom vzpruhu, aby som sa vážnejšie venoval spevu slovenských ľudových piesní, v čom som zotrval dodnes.

K vzniku skupín

Z iniciatívy Kataríny Otrupčákovej roku 1975 vznikla v spolku ženská odbočka, ktorá vyšívala a prihliadala na stužky ku krojom, na čipky, na ručníky atď. Pri tých stretnutiach a práci si aj zaspievali. Mali pri sebe aj jedného muža, známeho rozhlasového speváka Pavla Pixiadesa, ktorý im spieval a hral na týchto stretnutiach. Na druhom konci siene Vladimír Očovaj, ja a ďalší sme hrali šach. Podjeseň prišla do spolku Kvetoslava Benková a zo ženskej odbočky sa stala ženská spevácka skupina. Začala s prácou a my sme aj ďalej chodili a hrávali šach. Raz ku mne a k Očovajovi pristúpila Kvetka a oslovila nás: „Prečo sa aj vy, chlapi, nepridáte k nám, ženám?“ Bez váhania sme tak spravili, a tak v Šafáriku vznikla ženská, mužská a miešaná spevácka skupina. Skupinám sa dobre darilo, v Novosadskom rozhlase sme urobili aj niekoľko nahrávok, ktoré aj dnes možno počuť z rozhlasových vĺn. Z tohto obdobia sa mi natrvalo vryla do srdca spomienka, keď som spolu s mojou mamou vystupoval na prehliadke speváckych skupín vo Vršci.

Celovečerný koncert šafárikovcov v Kulpíne roku 1976 mi zostal zvlášť pamätlivý, lebo vtedy som zažil svoj prvý bis. Totiž Vladimír Očovaj a ja sme po svojom vystúpení mali zvyk sledovať ďalší program v hľadisku. Spieval som pieseň Vtedy je mne dobrá vôľa. V určitej chvíli som sa pozrel na Vlada a videl som, že má zdvihnuté dva prsty hore. Uvedomil som si, že od vzrušenia som začal spievať tú pesničku od druhej strofy. Začal som pesničku od začiatku od prvej strofy, nasledovala opäť druhá, ale publikum mi to nezazlievalo. Naopak, dostal som velikánsky aplauz.

Roku 1991 náš spolok vyslal ako svojich predstaviteľov na Stretnutie v pivnickom poli mňa a Jaroslavu Benkovú (neskoršie Vlčekovú). Vtedy som získal prvú cenu odbornej poroty a Jaroslava druhú. Nepostrehol som, že by odvtedy hociktorý spolok dosiahol taký úspech, aby jeho predstavitelia získali na tomto festivale dve najvyššie ocenenia.

Ako sólista a člen speváckych skupín som vystupoval v mnohých slovenských prostrediach vo Vojvodine, ale aj na Slovensku, v Chorvátsku…

Zábavy

S veľkou nostalgiou si aj dnes spomínam na rok 1976, keď sme v spolku založili odbočku pre kultúrno-zábavný život s cieľom, aby sa do všetkých programov, dokonca aj zábav, zaradil aj segment zachovávania našich tradícií, zvykov a obyčají. S vervou sme upratovali sieň, zdobili, chystali stoly a pre každú zábavu sme pripravili aj kratší kultúrno-umelecký program.

V spomienkach sa často vraciam k spolkovým zábavám. Usporadúvali sa raz do mesiaca okrem letných prázdnin a  vždy boli hojne navštevované. Na tie chýrečné zábavy prichádzali návštevníci aj zo vzdialených prostredí a miesto si bolo treba včas zarezervovať. Krojové zábavy boli zvlášť obľúbené. Na jednej z nich až 80 percent návštevníkov z viac ako sto prítomných bolo oblečených v našich nádherných slovenských krojoch. Po určitom čase niektoré dediny mali už vopred určený svoj stôl. My spolkári sme mali stôl číslo 3 a pri ňom a okolo neho bolo vždy veselo. Ako aj v celej sieni. A keď si hudba dala prestávku, zoradili sme sa do kruhu, uprostred bol Karol Lačok s harmonikou, a na želania sme spievali slovenské ľudové pesničky.

Pravdaže, na každej zábave odznel aj príležitostný program. Na jednej z nich hneď pred javiskom mali najdlhší stôl Pivničania. Na javisku som spieval pesničku Ešte si ja pohár vína vypijem. Kým muzika prehrávala, jeden z Pivničanov Štefan Krošlák sa trošku pridvihol a dodal mi pohár červeného vína, ktoré som vypil. Bolo to smiechu a potleskov.

Dnes na také zábavy možno len spomínať. Ľudia sú inakší, nevedia sa zabávať ako my vtedy. Neviem, čo je tomu na príčine, teraz možno aj nešťastná korona a predtým…

Pri takejto príležitosti akou je storočnica spolku chcem aj menovite uviesť niektorých ľudí, ktorí sa podieľajú na tom, že roky strávené v Šafáriku si zachovávam ako niečo najvzácnejšie. Sú to: Mária Búriková, ktorá ma  priviedla do spolku a pripravovala pre súťaže recitátorov, Učo Benka, Michal Hyža, Juliana a Ján Brtkovci, Vladimír a Jaroslav Očovaj, Želmíra Benková-Barbarićová, Martin Klátik, Štefan Čáni a Karol Lačok, ktorí so mnou nacvičovali piesne na verejné vystúpenia, Jozef Bisák a ďalší. Vďaka neúnavnému fotoamatérovi Samuelovi Otrupčákovi, ktorý neúnavne fotil všetky naše vystúpenia a programy, mám mnoho krásnych fotografií, ktoré si často pozerám. Pripomínajú mi krásne časy strávené v Šafáriku, na mnohých hosťovačkách doma a v zahraničí.

Želám aj mnohým ďalším generáciám, aby si zo Šafárika odniesli také krásne zážitky a spomienky, aké si my, niekdajší šafárikovci, zachovávame.

Tieto dojímavé riadky nášho, teraz už zosnulého speváka Jána Kmeťa uvádzame v našej najnovšej knihe, a nimi sa zároveň s nim touto cestou aj lúčime. Pochovaný bude na cintoríne v Báčskom Petrovci 5. októbra o 13. hodine.

Česť jeho pamiatke!

D. Vŕbová

 

Kalendár podujatí

nema događaja

Správy

Miešaný spevácky zbor slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru a SKC Pavla Jozefa Šafárika zúčastnil sa 1. festivalu duchovnej hudby (1. festival duhovne muzike) ako predstaviteľ novosadských Slovákov.
Toto podujatie, ktoré teraz práve zažilo, zoskupilo interpretov duchovnej hudby z územia Nového Sadu, a to spevácky zbor novosadskej židovskej komunity Hašira, chorvátskeho kultúrno-osvetového spolku Jelačić z Petrovaradínu [...]

(Prečítajte si viac...)

26. ročník festivalu divadelných inscenácií dolnozemských autorov – DIDA odznel v Pivnici v dňoch 28. až 31. októbra. Aj tohtoročný festival, ako je to už zvykom, ponúkol bohaté sprievodné podujatia. Keď ide o divadelné predstavenia, ich bolo trochu menej ako obvykle. Vzhľadom na epidemickú situáciu, kvôli ktorej početné vojvodinské divadelné súbory boli znemožnené zúčastniť sa [...]

(Prečítajte si viac...)

19. októbra v miestnostiach Kultúrnej stanice Svilara v Novom Sade otvorili výstavu Z dvoch uhlov, pri príležitosti zaznamenávania 20. výročia od úmrtia insitnej maliarky Zuzany Chalupovej a 25. výročia od úmrtia maliara Martina Jonáša. Na otvorení výstavy sa prihovorili Boško Nedeljkov a Mária Raspírová. O tvorbe dvoch najznámejších maliarov z Kovačice hovorila kunsthistorička Jarmila Ćendićová a výstavu otvoril veľvyslanec Slovenskej republiky v [...]

(Prečítajte si viac...)

Facebook

Tanečná sekcia

Spevácka sekcia

Divadelná sekcia