Prvá cena pre ľudový orchester, tretia pre folklórny súbor Detská divadelná sekcia Divadelná sekcia Zmiešaný zbor SKC P. J. Šafárika Ženská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika Chlapčenská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika Dievčenská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika Orchester Detský folklórny súbor Šafáriček Folklórny súbor Šafárik
Prvá cena pre ľudový orchester, tretia pre folklórny súbor O výkone šafárikovcov na tohtoročnom FF Tancuj, tancuj… môžete si prečítať v nasledovnom texte.
Detská divadelná sekcia Po tom, čo kolegyňa Svetluša Hlaváčová v druhej polovici deväťdesiatych rokov odišla z osvety novinárčiť, nastalo akoby vákuum v práci s novosadskými deťmi, milovníkmi divadelného umenia, ktoré navštevujú hodiny pestovania slovenského jazyka. Chopil som sa tejto práce podjeseň v roku 1998 a v dohovore s vtedajším vedením spolku začal som nacvičovať Tušiakovho Maximiliána v meste podľa vlastnej dramatizácie poviedky tohto nášho známeho, i detského spisovateľa a básnika…
Divadelná sekcia Nie, nie je chyba. Zámerne som to tak napísal, parafrázoval som známy výrok, podľa ktorého divadlo sú dosky, čo život znamenajú. Pre nás, ochotníkov, pravdaže, neznamenajú život ale akurát to, čo sa v titulku píše. A možno je práve to, priateľstvo – život, pretože človeka určuje, dáva mu pocit, že niekam patrí, že nie je sám, že vždy je niekto, kto mu podá nápomocnú ruku…
Zmiešaný zbor SKC P. J. Šafárika Mužská spevácka skupina začala pôsobiť začiatkom 90. rokov minulého storočia. Vedúcou skupiny bola Ľudmila Berediova-Stupavská, ktorú neskoršie vystriedal Juraj Ferík a potom aj Anna Crveniová. V posledných rokoch táto skupina nefunguje samostatne. Vystupuje iba spolu so ženskou speváckou skupinou ako zmiešaný zbor SKC P. J. Šafárika pod vedením Janka Zorjana. Na repertoári má pesničky upravené pre zborový a dialógový spev…
Ženská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika Ženská spevácka skupina začala pôsobiť presne pred 11-timi rokmi. Jej založením sa naplnila dávna túžba dvoch členiek spolku: Juliany Brtkovej a Vlasty Detkovej môcť si v Šafáriku i pekne zaspievať. Na ich dobre premyslený a konkrétny návrh Julkin manžel, Ján Brtka, reagoval sľubom, že do spolku privedie výborného dirigenta. Ale i budúce členky speváckej skupiny museli niečo sľúbiť: že vo svojom predsavzatí zotrvajú. Hneď nato pozvali známe a kamarátky a činnosť ženskej speváckej skupiny sa rozbehla. Najprv ich bola len hŕstka, ale dosť na to, aby pesničky mohli spracúvať dvojhlasne. V jeseni roku 1997 skupinu tvorili: Anna Feldyová, Juliana Brtková, Vlasta Detková, Jarmila Krížová, Anna Boldocká, Zuzana Imbronovićová, Mila Horníková a Zuzana Šiarová…
Chlapčenská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika Speváci ľudových piesní vystupovali na každom hosťovaní SKC P. J. Šafárika s cieľom program obohatiť piesňami, ktoré sa pomaly začali zabúdať a ktoré čoraz zriedkavejšie možno počuť. Zo zoznamov, ktoré sa robili pre koncerty od roku 2000 vidno, že viac spievali starší speváci alebo speváčky, pokým mladší vystupovali iba ako tanečníci, a len neskôr sa postupne začali zapojovať do programov ako speváci ľudových piesní…
Dievčenská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika Speváci ľudových piesní vystupovali na každom hosťovaní SKC P. J. Šafárika s cieľom program obohatiť piesňami, ktoré sa pomaly začali zabúdať a ktoré čoraz zriedkavejšie možno počuť. Zo zoznamov, ktoré sa robili pre koncerty od roku 2000 vidno, že viac spievali starší speváci alebo speváčky, pokým mladší vystupovali iba ako tanečníci, a len neskôr sa postupne začali zapojovať do programov ako speváci ľudových piesní…
Orchester Neoddeliteľnou zložkou každého folklórneho súboru je orchester. SKC P. J. Šafárika, žiaľ, stály orchester nikdy nemal a podobne ako iné spolky aj náš zápasí s týmto problémom. V orchestri sa vystriedalo mnoho hudobníkov, boli tu aj samoukovia, aj hudobne vzdelaní ľudia, ktorí hrali v iných ľudových orchestroch, Novosadčania, alebo z iných osád. Treba však povedať, že v orchestri Šafárika je predsa niekoľko stálych členov a máme i takých, ktorých si spolok z času na čas „požičia“. Napriek tomu, že sa zloženie menilo a mení, v poslednej dobe sa zoskupili hudobníci, ktorý vytvorili hudobné teleso, ktoré, predpokladáme, bude dlhšie pôsobiť v rámci SKC-a P. J. Šafárika…
Detský folklórny súbor Šafáriček Od založenia novosadského SKC-a Pavla Jozefa Šafárika v Slovenskom dome – ako ho väčšina tunajších Slovákov volá, spolu s dospelými členmi na stretnutia v ňom vždy prichádzali aj deti. S väčšími alebo menšími úspechmi sa i v minulosti starší členovia spolku pokúšali preniesť na svoje ratolesti vlastné ochotnícke skúsenosti, ako i vedomosti a lásku ku každému umeleckému prejavu, predovšetkým však k slovenskému ľudovému spevu a tancu. Z druhej strany i slovenskí učitelia v rámci svojich aktivít na školách, v ktorých pôsobili, a predovšetkým v Základnej škole Iva Lolu Ribara, do ktorej chodievala väčšina detí novosadských Slovákov a ktorá sa k tomu nachádza neďaleko spolku, učili deti základom slovenskej kultúry, v rámci čoho nacvičovali aj slovenské ľudové tance…
Folklórny súbor Šafárik Ďalšia alebo aj tá bližšia úspešná minulosť je vždy dobrým základom pre súčasnosť, a pre budúcnosť tiež. Tak je to aj v SKC P. J. Šafárika, keď hovoríme o jeho tanečnej zložke. Roky úspešného pôsobenia v súčasnej dobe vytvorili z folklórneho súboru skutočný brend medzi vojvodinskými slovenskými spolkami. Folklórny súbor pri Šafáriku vždy mal niekoľko skupín, ktoré aktívne pôsobili. A od roku 2000 má detskú, mládežnícku a skupinu veteránov. V posledných rokoch je vytvorená aj prípravná skupina – dorast, ktorá sa sústavnými a vytrvalými tanečnými tréningami pripravuje postúpiť do mládežníckej skupiny…

O nás

Folklórny súbor  Šafárik

Ďalšia alebo aj tá bližšia úspešná minulosť je vždy dobrým základom pre súčasnosť, a pre budúcnosť tiež. Tak je to aj v Slovenskom kultúrnom centre P. J. Šafárika, keď hovoríme o jeho tanečnej zložke. Roky úspešného pôsobenia v súčasnej dobe vytvorili z folklórneho súboru skutočný brend medzi vojvodinskými slovenskými spolkami. Folklórny súbor pri Šafáriku vždy mal niekoľko skupín, ktoré aktívne pôsobili. A od roku 2000 má detskú, mládežnícku a skupinu veteránov. V posledných rokoch je vytvorená aj prípravná skupina – dorast, ktorá sa sústavnými a vytrvalými tanečnými tréningami pripravuje postúpiť do mládežníckej skupiny.

Mládežnícka skupina počíta zhruba 40 členov vo veku 14 až 38 rokov. Tvorí ju zväčša novosadská mládež, ale aj mládežníci z iných slovenských osád (Kysáč, Petrovec, Pivnica, Laliť, Báčska Palanka, Selenča, Aradáč, Jánošík, Kovačica, Padina, Erdevík, Lug, Ľuba, Stará Pazova…). Sú to mladí a perspektívni ľudia, ktorí prišli do Nového Sadu na strednú školu, fakultu, za prácou, alebo jednoducho za lepším životom. Sú to však predovšetkým milovníci a priaznivci slovenskej ľudovej hudby a slovenského tanca. Keď sa spočítajú všetky slovenské dediny, z ktorých títo mladí ľudia prišli, možno uzavrieť, že sa v Šafáriku zoskupili predstavitelia takmer všetkej vojvodinskej Slovače. A práve v tom je čaro nášho Šafárika. Každý jednotlivec si do spolku priniesol kúsok svojej osady – nárečie, obyčaj, piesne, tance. Takmer nikto, čo do tohto spolku príde, nemôže odolať temperamentným a pestrým tancom, ktoré sa tu nacvičujú. Ale v Šafáriku netancovali a netancujú iba slovenskí mládežníci. Zoskupujú sa pod jeho strechou aj predstavitelia iných národností, predovšetkým príslušníci väčšinového národa, a mnohí z nich sa v Šafáriku naučili nielen slovenčine rozumieť, ale aj výborne po slovensky hovoriť. Je to tiež jeden z faktov, ktorý sa pričinil o osobitosť tohto spolku.

Činnosť mládežníckeho folklórneho súboru zanechala trvalú stopu v dejinách Šafárika, ale aj v širšom folkloristickom svete vojvodinských Slovákov. Od roku 2000 až dodnes sa zúčastnil na mnohých festivaloch a zájazdoch tak doma, ako i v zahraničí, mal na stovky výstupov a celovečerných koncertov, na ktorých sa vynikajúco prezentoval a dosiahol pozoruhodné úspechy. Samozrejme folklórna skupina mala aj svoje ťažké chvíle, keď zhodou okolností zostala bez vedúcich alebo keď sa striedali generácie, ale všetko sa to úspešne prekonalo a tak dnes môžeme povedať, že za uplynulých desať rokov z folklórneho súboru Šafárik sa stal vrcholný slovenský folklórny súbor vo Vojvodine. Do jeho bohatého repertoára patria slovenské vojvodinské tance, štylizované tance, obyčaje a tance zo Slovenska z oblasti Horehronia, Myjavy, Východu, Podpoľania, a na repertoári má aj srbské a maďarské tance.

Medzi riadkami úspechov

Na základe faktov týkajúcich sa činnosti spolku predpokladáme, že väčšinu čitateľov tejto publikácie, podobne ako našich kolegov z iných slovenských vojvodinských súborov, keďže úspechy a aktivity Šafárika viac-menej poznajú, bude predovšetkým zaujímať to, ako šafárikovci svoj čas trávia, keď nie sú na javisku. Ako vyzerajú ich tanečné tréningy, zájazdy do zahraničia, alebo jednoduché zoskupenia a posedenia. Čo teda býva medzi riadkami početných úspechov folklórneho súboru Šafárik?

Bežnou skutočnosťou spolkárov sú zájazdy. A to nie iba tanečnej, ale aj speváckych a divadelných skupín. Keď ide o zájazdy mládežníckeho folklórneho súboru, môžeme konštatovať, že sa počas uplynulého desaťročia uskutočnilo najviac zájazdov v dejinách spolku. Vystupovalo sa po celej Vojvodine a neexistuje takmer ani jedna slovenská osada, v ktorej spolkári neukázali svoje tanečné umenie. No nevystupovalo sa iba v Srbsku,  často sa cestovalo aj do zahraničia. Najviac na Slovensko, ale šafárikovci boli aj v  Poľsku, Česku, Maďarsku, Chorvátsku a Čiernej Hore. Každý zájazd je osobitným podujatím a osobitným zážitkom pre každého jednotlivca, zvlášť keď si uvedomujú, že ani tá druhá strana nie je ľahostajná voči tomu, čo jej on so svojím kolektívom prináša. Byť členom takéhoto veľkého kolektívu je vec vzácna a cíti sa to najväčšmi práve na zájazdoch. Byť pokope, cestovať, tešiť sa z nových stretnutí a vedieť pritom, že aj ty máš čo ukázať, je vec vzácna. A priateľstvá, ktoré sa na takýchto cestách môžu iba utužiť, tiež obohacujú ľudí. Keď k tomu pridáme samu cestu a pesničky, ktoré sa po nej spievajú, trošku hudby, žarty, na celú vec sa pozeráme z inej strany. Zlatko Svetlík, Vladimír Kabas, Branislav Kováč, Vladimír Turčan a ešte niekoľko ďalších sú akoby stvorení dobrú náladu držať vo svojich rukách. Na takýchto podujatiach sa tanečníci môžu kamarátiť lepšie ako kdekoľvek inde a samozrejme lepšie sa navzájom spoznať. Najzaujímavejšie bývajú spravidla zájazdy do iných štátov.

Súboristi najčastejšie cestujú na Slovensko, na Podpolianske slávnosti v Detve, na ktorých účinkuje vďaka tomu, že získava prvé ocenenia na domácom festivale Tancuj, tancuj. To, čo tieto zájazdy robí nevšednými, je pripravovanie spoločného programu, ktorého sa zúčastňujú všetci účastníci festivalu, keď pod vedením popredných choreografov a tanečných pedagógov zo Slovenska pripravujú program pod názvom Krajanská nedeľa. Tak sa počas štvordňového pobytu v Detve šafárikovci mohli naučiť mnohé tanečné prvky z rôznych oblastí Slovenska, ochutnávali tradičné jedlá, tancovali v rámci tanečných domov… V internáte vo Zvolene, kde folkloristi boli ubytovaní, sa každý večer konali zábavy, na ktorých sa tancovalo a spievalo až do rána. Keďže na tomto festivale boli aj folklórne súbory z iných štátov, vznikli aj nové známosti a priateľstvá.

Počas uplynulého desaťročia Šafárikovci boli dvakrát v Česku na festivale Jánošíkov dukát v  mestečku Rožnov pod Radhoštem. Už v autobuse sa celá folklórna skupina začala veseliť, nikto nespal, všetci spievali. Festival sa konal v areáli upravenom zaujímavým štýlom. Každý drevený domček, stavaný spôsobom ľudovej architektúry, má nainštalovanú výstavu niekdajších domácností, aby tak návštevníci mohli vidieť, ako sa tu kedysi žilo. Jarmoky ľudového umenia takú atmosféru iba spestrujú. Zaujímavosťou je aj to, že účastníci festivalu sa prezliekajú v prírode. Šafárikovcom to vôbec neprekážalo, ešte aj tu si zaspievali, kým im orchester vyhrával.

Jeden z najzaujímavejších zájazdov, ktorý spolkárom určite bude dlho v pamäti, bol zájazd do Poľska. Bol to prvý zájazd do zahraničia v zimnom období a to v čase, keď v Poľsku teploty dosahovali – 25 stupňov celziových. Tanečníci bývali po rodinách v  krásnej dedinke Krompachy. Vonku bolo snehu neúrekom a na riasy sa lepil mráz. Domáci, s ktorými sa šafárikovci ihneď skamarátili, sa o nich dobre postarali. Usporiadali im rôzne zábavy, výlety, programy a s nimi sa šafárikovci cítili ozaj ako doma. Spoločne navštívili aj chýrečné lyžiarske stredisko Zakopané, kde sa členovia folklórnej skupiny lanovkou dostali na miesto, z ktorého bolo možné vidieť nádhernú bielu panorámu. V Poľsku sa usporadúvali celovečerné koncerty a tancovalo sa aj na festivale Karneval goralský… Aj keď každý zájazd má svoje čaro, tento sa líšil od ostatných, možno preto, že bola zima a podmienky úplne inakšie ako tie, na ktoré sme si zvykli, no bol jedným z najkrajších zájazdov, ktoré folklórny súbor Šafárik absolvoval.

Takéto zájazdy si vyžadujú aj intenzívnu makačku na tanečných tréningoch. No tanečníci, hudobníci a speváci si vedia prácu spríjemniť. Stretávajú sa každý pondelok a štvrtok od 20. do 22.30. Často sa stáva, že sa tancuje aj do pol dvanástej, a to v pracovné dni. Býva tak najmä vtedy, keď sa zostavuje nová choreografia alebo keď sa spolok pripravuje na zájazd.

A ako vyzerajú tanečné tréningy? Môžeme povedať, že tanečníci na svoje tréningy nemeškajú, ba vždy prídu skôr, aby sa obliekli do svojho špeciálneho úboru, ale aby sa pred začiatkom predsa len namáhavej práce trošku i pobavili. Niektorí pri čaji alebo pri kávičke, iní zasa pri pivku. A členovia speváckej skupiny, tí sú v spolku už od 20-tej, keď sa začínajú spevácke nácviky. Zoskupujú sa vo veľkej sieni, v ktorej sú, pretože si to vyžadujú  tanečné nácviky, nainštalované zrkadlá. Nácvik sa začína rozcvičkou, potom sa zdolávajú konkrétne tanečné prvky a nakoniec sa opakujú choreografie, resp. naučené nové tance. Tanečníkov sprevádza orchester pod vedením Janka Zorjana a na každom nácviku je prítomný aj Jaroslav Lačok – korepetítor na harmonike. Do repertoára tancov mládežníckeho folklórneho súboru patria slovenské vojvodinské tance, choreograficky spracované obyčaje, štylizované slovenské tance, tance z rôznych oblastí Slovenska, ako aj srbské, maďarské a cigánske tance.

Samozrejme po tanečnom tréningu kamarátenie pokračuje. Je to dôkaz, že šafárikovci skutočne fungujú ako veľká rodina. Mládež sa nestretáva len na nácvikoch, v Šafáriku sa takmer každý deň niečo deje. Členovia sa v spolku zoskupujú, hrávajú karty, pozerajú film, cvičia v nainštalovanej telocvični, ktorú si sami stvorili, a občas si usporiadajú aj karaoke party. Neraz sa stáva, že mladí tu oslavujú narodeniny, meniny, obhajobu diplomovej práce a iné pre nich dôležité udalosti. V posledných rokoch mládež organizuje aj mládežnícke zábavy, ktoré zakaždým majú inakšiu tému, ale vždy len jedno heslo „Buď moderný, pocíť tradične“ a ktoré majú za cieľ zoskupovať milovníkov slovenskej zábavy okolo ľudovej hudby. V spolku vznikali veľké priateľstvá, ale aj lásky, ktoré rozkvitli do manželstva. Tak tomu bolo skôr, ale ani v posledných rokoch nie je inak.

Anna Brtková

 

Kalendár podujatí

nema događaja

Správy

Po skončení Prvej svetovej vojny v novovzniknutom štáte, v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov si slovenská vojvodinská inteligencia začala budovať inštitucionálne zázemie a rozvíjať kultúrny, spoločenský a politický život s dôrazom na špecifické potreby svojej komunity. K zveľadeniu kultúrneho a spoločenského života vojvodinských Slovákov, ako aj k zachovávaniu ľudových tradícií a rozvoju umenia, bezpochyby prispeli [...]

(Prečítajte si viac...)

ONLINE konferencia venovaná 100. výročiu založenia
Československej besedy Šafárik v Novom Sade
17. októbra 2020 o 9.00 h

Účinkujú:
Dr. Nebojša Kuzmanović, Nový Sad, Suživot Srba i Slovaka u Novom Sadu
Katarína Verešová, Stará Pazova, Československý zväz v Kráľovstve juhoslovanskom a jeho reflexie na kultúru novosadských Slovákov
Mgr. Janko Chrťan, Kovačica, Československá beseda Šafárik v dobovej tlači
Mgr. Ondrej Druga, PhD., Banská Bystrica, [...]

(Prečítajte si viac...)

Dnes ráno, 27. marca po dlhej a zákernej chorobe rady novosadských šafárikovcov navždy opustil významný hlásateľ, novinár a redaktor Ján Struhár.

Ján Struhár sa narodil 10. januára 1934 v Erdevíku, kde skončil základnú školu, gymnázium v Báčskom Petrovci a štúdium práva absolvoval na Vyššej správnej škole v Novom Sade. K rozhlasovému mikrofónu sa prvýkrát dostal v [...]

(Prečítajte si viac...)

Facebook

Tanečná sekcia

Spevácka sekcia

Divadelná sekcia