Prvá cena pre ľudový orchester, tretia pre folklórny súbor Detská divadelná sekcia Divadelná sekcia Zmiešaný zbor SKC P. J. Šafárika Ženská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika Chlapčenská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika Dievčenská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika Orchester Detský folklórny súbor Šafáriček Folklórny súbor Šafárik
Prvá cena pre ľudový orchester, tretia pre folklórny súbor O výkone šafárikovcov na tohtoročnom FF Tancuj, tancuj… môžete si prečítať v nasledovnom texte.
Detská divadelná sekcia Po tom, čo kolegyňa Svetluša Hlaváčová v druhej polovici deväťdesiatych rokov odišla z osvety novinárčiť, nastalo akoby vákuum v práci s novosadskými deťmi, milovníkmi divadelného umenia, ktoré navštevujú hodiny pestovania slovenského jazyka. Chopil som sa tejto práce podjeseň v roku 1998 a v dohovore s vtedajším vedením spolku začal som nacvičovať Tušiakovho Maximiliána v meste podľa vlastnej dramatizácie poviedky tohto nášho známeho, i detského spisovateľa a básnika…
Divadelná sekcia Nie, nie je chyba. Zámerne som to tak napísal, parafrázoval som známy výrok, podľa ktorého divadlo sú dosky, čo život znamenajú. Pre nás, ochotníkov, pravdaže, neznamenajú život ale akurát to, čo sa v titulku píše. A možno je práve to, priateľstvo – život, pretože človeka určuje, dáva mu pocit, že niekam patrí, že nie je sám, že vždy je niekto, kto mu podá nápomocnú ruku…
Zmiešaný zbor SKC P. J. Šafárika Mužská spevácka skupina začala pôsobiť začiatkom 90. rokov minulého storočia. Vedúcou skupiny bola Ľudmila Berediova-Stupavská, ktorú neskoršie vystriedal Juraj Ferík a potom aj Anna Crveniová. V posledných rokoch táto skupina nefunguje samostatne. Vystupuje iba spolu so ženskou speváckou skupinou ako zmiešaný zbor SKC P. J. Šafárika pod vedením Janka Zorjana. Na repertoári má pesničky upravené pre zborový a dialógový spev…
Ženská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika Ženská spevácka skupina začala pôsobiť presne pred 11-timi rokmi. Jej založením sa naplnila dávna túžba dvoch členiek spolku: Juliany Brtkovej a Vlasty Detkovej môcť si v Šafáriku i pekne zaspievať. Na ich dobre premyslený a konkrétny návrh Julkin manžel, Ján Brtka, reagoval sľubom, že do spolku privedie výborného dirigenta. Ale i budúce členky speváckej skupiny museli niečo sľúbiť: že vo svojom predsavzatí zotrvajú. Hneď nato pozvali známe a kamarátky a činnosť ženskej speváckej skupiny sa rozbehla. Najprv ich bola len hŕstka, ale dosť na to, aby pesničky mohli spracúvať dvojhlasne. V jeseni roku 1997 skupinu tvorili: Anna Feldyová, Juliana Brtková, Vlasta Detková, Jarmila Krížová, Anna Boldocká, Zuzana Imbronovićová, Mila Horníková a Zuzana Šiarová…
Chlapčenská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika Speváci ľudových piesní vystupovali na každom hosťovaní SKC P. J. Šafárika s cieľom program obohatiť piesňami, ktoré sa pomaly začali zabúdať a ktoré čoraz zriedkavejšie možno počuť. Zo zoznamov, ktoré sa robili pre koncerty od roku 2000 vidno, že viac spievali starší speváci alebo speváčky, pokým mladší vystupovali iba ako tanečníci, a len neskôr sa postupne začali zapojovať do programov ako speváci ľudových piesní…
Dievčenská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika Speváci ľudových piesní vystupovali na každom hosťovaní SKC P. J. Šafárika s cieľom program obohatiť piesňami, ktoré sa pomaly začali zabúdať a ktoré čoraz zriedkavejšie možno počuť. Zo zoznamov, ktoré sa robili pre koncerty od roku 2000 vidno, že viac spievali starší speváci alebo speváčky, pokým mladší vystupovali iba ako tanečníci, a len neskôr sa postupne začali zapojovať do programov ako speváci ľudových piesní…
Orchester Neoddeliteľnou zložkou každého folklórneho súboru je orchester. SKC P. J. Šafárika, žiaľ, stály orchester nikdy nemal a podobne ako iné spolky aj náš zápasí s týmto problémom. V orchestri sa vystriedalo mnoho hudobníkov, boli tu aj samoukovia, aj hudobne vzdelaní ľudia, ktorí hrali v iných ľudových orchestroch, Novosadčania, alebo z iných osád. Treba však povedať, že v orchestri Šafárika je predsa niekoľko stálych členov a máme i takých, ktorých si spolok z času na čas „požičia“. Napriek tomu, že sa zloženie menilo a mení, v poslednej dobe sa zoskupili hudobníci, ktorý vytvorili hudobné teleso, ktoré, predpokladáme, bude dlhšie pôsobiť v rámci SKC-a P. J. Šafárika…
Detský folklórny súbor Šafáriček Od založenia novosadského SKC-a Pavla Jozefa Šafárika v Slovenskom dome – ako ho väčšina tunajších Slovákov volá, spolu s dospelými členmi na stretnutia v ňom vždy prichádzali aj deti. S väčšími alebo menšími úspechmi sa i v minulosti starší členovia spolku pokúšali preniesť na svoje ratolesti vlastné ochotnícke skúsenosti, ako i vedomosti a lásku ku každému umeleckému prejavu, predovšetkým však k slovenskému ľudovému spevu a tancu. Z druhej strany i slovenskí učitelia v rámci svojich aktivít na školách, v ktorých pôsobili, a predovšetkým v Základnej škole Iva Lolu Ribara, do ktorej chodievala väčšina detí novosadských Slovákov a ktorá sa k tomu nachádza neďaleko spolku, učili deti základom slovenskej kultúry, v rámci čoho nacvičovali aj slovenské ľudové tance…
Folklórny súbor Šafárik Ďalšia alebo aj tá bližšia úspešná minulosť je vždy dobrým základom pre súčasnosť, a pre budúcnosť tiež. Tak je to aj v SKC P. J. Šafárika, keď hovoríme o jeho tanečnej zložke. Roky úspešného pôsobenia v súčasnej dobe vytvorili z folklórneho súboru skutočný brend medzi vojvodinskými slovenskými spolkami. Folklórny súbor pri Šafáriku vždy mal niekoľko skupín, ktoré aktívne pôsobili. A od roku 2000 má detskú, mládežnícku a skupinu veteránov. V posledných rokoch je vytvorená aj prípravná skupina – dorast, ktorá sa sústavnými a vytrvalými tanečnými tréningami pripravuje postúpiť do mládežníckej skupiny…

O nás

Dosky, čo priateľstvo znamenajú

(alebo impresie a úvahy o divadle)

Nie, nie je chyba. Zámerne som to tak napísal, parafrázoval som známy výrok, podľa ktorého divadlo sú dosky, čo život znamenajú. Pre nás, ochotníkov, pravdaže, neznamenajú život ale akurát to, čo sa v titulku píše. A možno je práve to, priateľstvo –  život, pretože človeka určuje, dáva mu pocit, že niekam patrí, že nie je sám, že vždy je niekto, kto mu podá nápomocnú ruku.

Prečo rozmýšľam o priateľstve v texte, ktorý má hovoriť o divadelnej činnosti SKC-a P. J. Šafárika v poslednom desaťročí? Preto, že práve priateľstvo je v spolku tou nitkou, ktorá nás spája a spájala nás i v minulých rokoch v snahe zanechať nejaké stopy po sebe, urobiť niečo v prospech spolku, ktorý je, ruku na srdce, v podstate už našou  potrebou, potrebou tunajších, novosadských Slovákov. Áno, tvrdím to opierajúc sa o vlastnú skúsenosť a vlastné cítenie. Tu som do svojho života nechal vojsť galériu vynikajúcich osobností a už ich viac stade nepustím. Svoj prínos k zveľadeniu divadelnej činnosti v Šafáriku dali vtedy Michal Činčurák, Martin Klátik, Pavel Pavlov, Viera Bolehradská, bratia Ján a Jaroslav Čobrdovci a iní, a z druhej strany tie divadelné putá akoby sa zmenili na priateľské a primkli nás navždy jedných k druhým.

Po odchode G. Dudkovej vznikla medzera v divadelnej činnosti. A veru trvala! Hádam sa tie kamienky, také vzácne v každej mozaike, nemohli správne poukladať. No nastúpilo i obdobie obrodenia divadla v SKC-e P. J.  Šafárika. Zásluhy za to patria Samuelovi Medveďovi, ktorý nazbieral sily najprv na ideu a bol doslovne dotieravý, kým niekoľkých z nás  presvedčil, že i šafárikovci môžu  nacvičiť divadelné predstavenie. A nie iba detské. Rok 2006. a herci traja:  Pavel Jurík, Jarmila Krížová a moja maličkosť navrhli novosadským divákom Čechovovu jednoaktovku Medveď. Prvé mačiatka sa vraj do vody hádžu, no nebolo to až také zlé. Vystúpili sme s ním aj v Kulpíne na PSOD a na prehliadke Zuzany Kardelisovej v Kysáči, pravda, nič veľké sme nečakali. Ale ak nič iné, tak herci-ochotníci a ich režisér dostali vzpruhu do ďalšej práce, výsledkom ktorej bolo už v nasledujúcom roku nacvičené  predstavenie Ťažkosti, ťažkosti. Samuel Medveď preložil text autorky Serafíny Makajiovej z rusínskeho jazyka a úlohy, okrem sebe zveril Pavlovi Juríkovi, Jánovi Pavlovi Obšustovi a Rastislavovi Zorňanovi. Obyčajným dedinským humorom poznačené predstavenie sa obecenstvu páčilo viac ako porotám na prehliadkach v Pivnici a Starej Pazove, no druhá cena za herecký výkon na festivale DIDA v Pivnici a cena za herecký výkon na PSOD v Starej Pazove boli predsa len  krokom dopredu.

Rok 2008 prináša zmenu pri kormidle divadelnej lode v Šafáriku. Na nahováranie hereckého tímu  zaplával som režisérskymi vodami. Pustili sme sa do textu Sex on the beach autora Jána Hrubíka. Oslovil ma znázornením moderného života, vzťahov medzi manželmi a medzigeneračným konfliktom podaným humorným štýlom. Ruku na srdce aj obsadenie úloh sadlo, žartovne to poviem, ako zadok na nočník. Iba čo sme z predavačky urobili predavača, Pavel Jurík predsa nemohol hrať ženu, bolo by to priveľa (a možno ani nie?). Podarilo sa nám teda rozšíriť herecký tím, čo tiež pokladám za úspech. K Juríkovi, Medveďovi, Zorňanovi, Krížovej pribudol manželský pár Ruženka a Miloslav Rybárovci, fantastickí kamaráti a takrečeno debutanti. Bol tu i študent Samo Valent, ktorý trochu zlepšil vekový priemer nášho súboru. Nemožno povedať, že toto predstavenie urobilo boom, nie, ďaleko od toho. Ale predsa, všimli si nás i poroty a kladne posúdili našu prácu, hovorilo sa, že sa šafárikovci  začali divadlom vážnejšie zaoberať. Cena na festivale DIDA okriala srdcia hercov a s veľkou chuťou predstavenie potom predviedli i na javiskách v Binguli, Laliti…

Prvý krok je vraj najťažší. V našom prípade to bol krok druhý. Rok 2009 – rok jubileí: 40 rokov PSOD a 15 rokov Divadelných inscenácií dolnozemských autorov. Nuž a zrodila sa monodráma Báči Pišta ze sálaša, ktorá trvá tak asi 50 minút a ktorú som s veľkou inšpiráciou predviedol pred pivnickým publikom. Dobre som trafil. Oslovila i obecenstvo, ale i odborné poroty, ktoré kladne zhodnotili môj výkon. Je trochu nevďačné písať o sebe, ale verím, že mi čitatelia odpustia trochu sebachvály,  ale sú to fakty – predstavenie Báči Pišta… bolo odmenené tromi cenami: na PSOD získalo cenu za najlepší herecký výkon a na festivale DIDA za najlepšiu mužskú postavu a najlepšie predstavenie. Ako také, v roku 2010 bude reprezentovať naše ochotnícke divadlo na divadelnej prehliadke Paláriková – Raková v Čadci na Slovensku.

Mohlo by sa teda konštatovať, že divadelná činnosť v SKC P. J. Šafárika nadobudla trend vzostupu,  ktorý vyvrcholil úspechom na jubilejných prehliadkach. Aj ten by vystal, keby nebolo toho spomínaného PRIATEĽSTVA. O realizáciu a neskorší život posledného predstavenia zaslúžil sa i Ján Brtka, Michal Bolehradský, Pavel Jurík a ďalší. Každý svojím spôsobom prispel k jeho zrodu ale tak, že úspešne reprezentovalo aj tento segment práce novosadských  šafárikovcov.

Dovolím si konštatovať, že divadelníctvo v Šafáriku nemá taký honor, ako folklórna činnosť. Možno i preto, že roky živorilo, alebo ani neexistovalo. A možno i preto, že si zrod iba jedného predstavenia vyžaduje najmenej dvojmesačnú vytrvalú prácu. Potom sa niekoľkokrát predvedie a pomaly zanikne. A v dnešnej dobe je ťažko nájsť i hercov ochotníkov,  ktorí by toľko času mohli venovať tejto krásnej práci. Aspoň v Novom Sade je tomu tak. Možno. A možno nemám pravdu. Kiežby! Ale verím, že akú-takú logistiku divadelníctvo v spolku vždy bude mať, a treba veriť aj v to, že sa vždy nájde niekoľko snaživcov, čo sa postarajú o to, aby divadlo v Šafáriku nezaniklo. Ak pre nič iné tak pre to vzácne slovo, pre PRIATEĽSTVO, ktoré nás vždy  spájalo, tak keď sme divadlo nacvičovali, ako i keď sme ho nehrali.

Rastislav Zorňan

 

Kalendár podujatí

nema događaja

Správy

Po skončení Prvej svetovej vojny v novovzniknutom štáte, v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov si slovenská vojvodinská inteligencia začala budovať inštitucionálne zázemie a rozvíjať kultúrny, spoločenský a politický život s dôrazom na špecifické potreby svojej komunity. K zveľadeniu kultúrneho a spoločenského života vojvodinských Slovákov, ako aj k zachovávaniu ľudových tradícií a rozvoju umenia, bezpochyby prispeli [...]

(Prečítajte si viac...)

ONLINE konferencia venovaná 100. výročiu založenia
Československej besedy Šafárik v Novom Sade
17. októbra 2020 o 9.00 h

Účinkujú:
Dr. Nebojša Kuzmanović, Nový Sad, Suživot Srba i Slovaka u Novom Sadu
Katarína Verešová, Stará Pazova, Československý zväz v Kráľovstve juhoslovanskom a jeho reflexie na kultúru novosadských Slovákov
Mgr. Janko Chrťan, Kovačica, Československá beseda Šafárik v dobovej tlači
Mgr. Ondrej Druga, PhD., Banská Bystrica, [...]

(Prečítajte si viac...)

Dnes ráno, 27. marca po dlhej a zákernej chorobe rady novosadských šafárikovcov navždy opustil významný hlásateľ, novinár a redaktor Ján Struhár.

Ján Struhár sa narodil 10. januára 1934 v Erdevíku, kde skončil základnú školu, gymnázium v Báčskom Petrovci a štúdium práva absolvoval na Vyššej správnej škole v Novom Sade. K rozhlasovému mikrofónu sa prvýkrát dostal v [...]

(Prečítajte si viac...)

Facebook

Tanečná sekcia

Spevácka sekcia

Divadelná sekcia