Prvá cena pre ľudový orchester, tretia pre folklórny súbor Detská divadelná sekcia Divadelná sekcia Zmiešaný zbor SKC P. J. Šafárika Ženská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika Chlapčenská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika Dievčenská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika Orchester Detský folklórny súbor Šafáriček Folklórny súbor Šafárik
Prvá cena pre ľudový orchester, tretia pre folklórny súbor O výkone šafárikovcov na tohtoročnom FF Tancuj, tancuj… môžete si prečítať v nasledovnom texte.
Detská divadelná sekcia Po tom, čo kolegyňa Svetluša Hlaváčová v druhej polovici deväťdesiatych rokov odišla z osvety novinárčiť, nastalo akoby vákuum v práci s novosadskými deťmi, milovníkmi divadelného umenia, ktoré navštevujú hodiny pestovania slovenského jazyka. Chopil som sa tejto práce podjeseň v roku 1998 a v dohovore s vtedajším vedením spolku začal som nacvičovať Tušiakovho Maximiliána v meste podľa vlastnej dramatizácie poviedky tohto nášho známeho, i detského spisovateľa a básnika…
Divadelná sekcia Nie, nie je chyba. Zámerne som to tak napísal, parafrázoval som známy výrok, podľa ktorého divadlo sú dosky, čo život znamenajú. Pre nás, ochotníkov, pravdaže, neznamenajú život ale akurát to, čo sa v titulku píše. A možno je práve to, priateľstvo – život, pretože človeka určuje, dáva mu pocit, že niekam patrí, že nie je sám, že vždy je niekto, kto mu podá nápomocnú ruku…
Zmiešaný zbor SKC P. J. Šafárika Mužská spevácka skupina začala pôsobiť začiatkom 90. rokov minulého storočia. Vedúcou skupiny bola Ľudmila Berediova-Stupavská, ktorú neskoršie vystriedal Juraj Ferík a potom aj Anna Crveniová. V posledných rokoch táto skupina nefunguje samostatne. Vystupuje iba spolu so ženskou speváckou skupinou ako zmiešaný zbor SKC P. J. Šafárika pod vedením Janka Zorjana. Na repertoári má pesničky upravené pre zborový a dialógový spev…
Ženská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika Ženská spevácka skupina začala pôsobiť presne pred 11-timi rokmi. Jej založením sa naplnila dávna túžba dvoch členiek spolku: Juliany Brtkovej a Vlasty Detkovej môcť si v Šafáriku i pekne zaspievať. Na ich dobre premyslený a konkrétny návrh Julkin manžel, Ján Brtka, reagoval sľubom, že do spolku privedie výborného dirigenta. Ale i budúce členky speváckej skupiny museli niečo sľúbiť: že vo svojom predsavzatí zotrvajú. Hneď nato pozvali známe a kamarátky a činnosť ženskej speváckej skupiny sa rozbehla. Najprv ich bola len hŕstka, ale dosť na to, aby pesničky mohli spracúvať dvojhlasne. V jeseni roku 1997 skupinu tvorili: Anna Feldyová, Juliana Brtková, Vlasta Detková, Jarmila Krížová, Anna Boldocká, Zuzana Imbronovićová, Mila Horníková a Zuzana Šiarová…
Chlapčenská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika Speváci ľudových piesní vystupovali na každom hosťovaní SKC P. J. Šafárika s cieľom program obohatiť piesňami, ktoré sa pomaly začali zabúdať a ktoré čoraz zriedkavejšie možno počuť. Zo zoznamov, ktoré sa robili pre koncerty od roku 2000 vidno, že viac spievali starší speváci alebo speváčky, pokým mladší vystupovali iba ako tanečníci, a len neskôr sa postupne začali zapojovať do programov ako speváci ľudových piesní…
Dievčenská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika Speváci ľudových piesní vystupovali na každom hosťovaní SKC P. J. Šafárika s cieľom program obohatiť piesňami, ktoré sa pomaly začali zabúdať a ktoré čoraz zriedkavejšie možno počuť. Zo zoznamov, ktoré sa robili pre koncerty od roku 2000 vidno, že viac spievali starší speváci alebo speváčky, pokým mladší vystupovali iba ako tanečníci, a len neskôr sa postupne začali zapojovať do programov ako speváci ľudových piesní…
Orchester Neoddeliteľnou zložkou každého folklórneho súboru je orchester. SKC P. J. Šafárika, žiaľ, stály orchester nikdy nemal a podobne ako iné spolky aj náš zápasí s týmto problémom. V orchestri sa vystriedalo mnoho hudobníkov, boli tu aj samoukovia, aj hudobne vzdelaní ľudia, ktorí hrali v iných ľudových orchestroch, Novosadčania, alebo z iných osád. Treba však povedať, že v orchestri Šafárika je predsa niekoľko stálych členov a máme i takých, ktorých si spolok z času na čas „požičia“. Napriek tomu, že sa zloženie menilo a mení, v poslednej dobe sa zoskupili hudobníci, ktorý vytvorili hudobné teleso, ktoré, predpokladáme, bude dlhšie pôsobiť v rámci SKC-a P. J. Šafárika…
Detský folklórny súbor Šafáriček Od založenia novosadského SKC-a Pavla Jozefa Šafárika v Slovenskom dome – ako ho väčšina tunajších Slovákov volá, spolu s dospelými členmi na stretnutia v ňom vždy prichádzali aj deti. S väčšími alebo menšími úspechmi sa i v minulosti starší členovia spolku pokúšali preniesť na svoje ratolesti vlastné ochotnícke skúsenosti, ako i vedomosti a lásku ku každému umeleckému prejavu, predovšetkým však k slovenskému ľudovému spevu a tancu. Z druhej strany i slovenskí učitelia v rámci svojich aktivít na školách, v ktorých pôsobili, a predovšetkým v Základnej škole Iva Lolu Ribara, do ktorej chodievala väčšina detí novosadských Slovákov a ktorá sa k tomu nachádza neďaleko spolku, učili deti základom slovenskej kultúry, v rámci čoho nacvičovali aj slovenské ľudové tance…
Folklórny súbor Šafárik Ďalšia alebo aj tá bližšia úspešná minulosť je vždy dobrým základom pre súčasnosť, a pre budúcnosť tiež. Tak je to aj v SKC P. J. Šafárika, keď hovoríme o jeho tanečnej zložke. Roky úspešného pôsobenia v súčasnej dobe vytvorili z folklórneho súboru skutočný brend medzi vojvodinskými slovenskými spolkami. Folklórny súbor pri Šafáriku vždy mal niekoľko skupín, ktoré aktívne pôsobili. A od roku 2000 má detskú, mládežnícku a skupinu veteránov. V posledných rokoch je vytvorená aj prípravná skupina – dorast, ktorá sa sústavnými a vytrvalými tanečnými tréningami pripravuje postúpiť do mládežníckej skupiny…

Posts Tagged ‘dejiny’

Detská divadelná sekcia

Detská divadelná sekcia

(alebo Deväť kratších divadielok)

Po tom, čo kolegyňa Svetluša Hlaváčová v druhej polovici deväťdesiatych rokov odišla z osvety novinárčiť, nastalo akoby vákuum v práci s novosadskými deťmi, milovníkmi divadelného umenia, ktoré navštevujú hodiny pestovania slovenského jazyka. Chopil som sa tejto práce podjeseň v roku 1998 a v dohovore s vtedajším vedením spolku začal som nacvičovať Tušiakovho Maximiliána v meste podľa vlastnej dramatizácie poviedky tohto nášho známeho, i detského spisovateľa a básnika.

Bolo tu detí, z ktorých sa dalo vyberať. Nešťastná chvíľa nastúpila vtedy, keď sme na jar, v marci, chceli predstavenie finalizovať. Prišla vojna…

S novými silami sa nasledujúcej jesene práca na predstavení mala obnoviť. Hlavný herec, Branislav Lipaj sa medzičasom s rodičmi odsťahoval na Slovensko. Vystriedal ho šikovný, potroche nevyspytateľný, vtedy ešte desaťročný chlapček, Miroslav Crveni, ktorý sa osvedčil v úlohe Borka, a na Detskej divadelnej prehliadke 3XĎ v Starej Pazove si vyslúžil cenu za najkomickejšiu postavu. Premiéra tohto predstavenia bola v marci v roku 2000. Okrem toho, že sa hralo „až“ trikrát doma, vystúpili sme aj v Starej Pazove a na Divadelných dňoch Janka Čemana v Pivnici.

Hneď v nasledujúcom roku sa nacvičovalo ďalšie divadielko. Staršia predloha Wiliama Kukumberga, Svetobežník, zoskupila deti, ktoré hrali aj Maximiliána. Bol tu Miroslav Crveni, Ninoslav Detka, Kristián Obšust a Anna Brtková, potom aj Ivana Segedinská, Iveta a Martina Materákove, Ferenc a Janko Štandyovci, Igor Kríž a Vladislav Mosnák. Malí svetobežníci navštívili aj Starú Pazovu (Detská divadelná prehliadka 3XĎ, kde bol Miroslav Crveni znova vyhlásený za najkomickejšieho herca). Za chotárom sa vystúpilo ešte v Aradáči a Laliti. Škoda?!

Keď niekoľkí svetobežníci skončili školu a niekoľkým sa divadlo už nie veľmi chcelo hrať, v roku 2002 z bábkohereckej predlohy Botafogo Ľubomíra Feldeka sme „vystrihli“ kúsok a s tromi malými, ale predovšetkým dobrými dušičkami, vtedy štvrtáčkou Ivanou Segedinskou a dvoma druhákmi Annou Zorňanovou a Nikolom Bogojevićom, zahrali sme sa na malých kúzelníkov. S týmto predstavením sme sa predstavili na Divadelných dňoch Janka Čemana v Pivnici a na Detskej prehliadke 3xĎ v Starej Pazove, a vystúpili sme aj v Báčskej Palanke a Padine.

Nasledujúci rok sme k tejto trojici hercov pripojili ešte štyroch: Vladislava Mosnáka, Gretu Čobrdovú a Milana a Gordanu Mandićovcov. Podľa rusínskej inscenácie Bájka o bielej holubici, od autora Mirona Kaňucha, s trochu náročnejšiou scénografiou sme urobili predstavenie, ktoré sa, žiaľ, hralo iba dvakrát. Doma, v Šafáriku, a na Detskej prehliadke 3XĎ, kde Anna Zorňanová získala cenu za najsympatickejšiu úlohu.

Kapitán John Peoplefox od Duška Radovića bol vždy vďačná predloha, po ktorej siahali aj renomovanejšie súbory. Hra na pirátov, ktorí bojujú proti hlúpej oblude v čele s nebojácnym a sebavedomým kapitánom (túto postavu stvárnil Nikola Bogojević, na Detskej prehliadke 3XĎ v Starej Pazove vydoloval cenu za herecký výkon), veľa toho ponúkala. Na scéne kopa detí, sediacich na veľkej traktorovej duši (vnútorná nafukovacia časť kolesa), v strede stožiar, na vrchu ktorého malá čierna vlajka so symbolom Zvona. Do peoplefoxovského tímu zapadli herci, ktorí účinkovali i v Bielej holubici, a k nim sa pripojila Lýdia Iváková a Zuzana Boťanská, a keď ona ochorela, tak aj sám režisér, ale i vtedy ešte malý Miško Zorňan, aby na detskej prehliadke v Starej Pazove bolo všetko ako treba. S týmto predstavením sa najviac vystupovalo. Videli ho v Selenči, Laliti, Pivnici, Bielom Blate a v Aradáči. V Novom Sade sa hralo dvakrát.

Za posledné tri roky detská divadelná činnosť akoby trošku poľavila. Na príčine je zaneprázdnenosť detí, ako aj nemožnosť zladiť termíny skúšok s inými aktivitami v miestnostiach spolku.

Nacvičené boli ešte dva kratšie divadelné kusy, v roku 2006 prvý, podľa Ľuda Zelienku – Zajko Chvastúň a Zimný večer v lese, a v roku 2008 dve kratšie scénky od autora Petra Hudáka – Zaseknutá húsenica a O pani nespokojnej. Aj s týmito predstaveniami sme cestovali na Detskú divadelnú prehliadku 3xĎ v Starej Pazove. Jovana Ružićová a Marína Rožková si z nej priniesli ceny za herecký výkon. V týchto predstaveniach sa ešte zúčastnili Nikola a Luka Bogojevićovci, Michal a Anna Zorňanovci, Gordana Mandićová, Miluška Ďurovková, Miloslav Katiak, Sara Čoraková, Teodora Belićová, Naďa Jakábová, Sergej Dišpiter, Xénia Bošnjaková, Marína Greksová a Miloslava Vŕbová.

Predstavenie Malý krvný kolobeh od Augustína Kuchára, ktoré sa hralo iba raz, v polovici apríla v roku 2008, teda iba premiérne, priviedlo na scénku skupinku vtedy už dorastajúcich dievčat. S budúcimi stredoškoláčkami sme prípravy na toto predstavenie ako-tak dotiahli do konca. Škoda, že sa Malý krvný kolobeh nehral aj v iných prostrediach. Bude to asi preto, že mladé herečky, Sylvia Radenkovićová, Greta Čobrdová, Anna Zorňanová, nemali na to ani času a ani vôle.

Toho času, keď tento príspevok píšem (december 2009), sa nacvičuje inscenácia Snehulienky podľa bratov Grimmovcov. Veríme, že sa týmto predstavením zapíšeme do osláv jubilea SKC-a Pavla Jozefa Šafárika.

Do nášho tímu, okrem horeuvedených, bezpochyby patria mnohí snaživci, akým je Pavel Ďuriš, Michal Detka, Ján Brtka, Pavel Jurík, Pavel Kríž, Rastislav Zorňan, Michal Bolehradský či Daniel Baláž. Jedným z tímu, ale takým, bez ktorého by som mnohé scénky nevedel dotvoriť, je pán majster, tokár, Martin Klátik so synmi.

A tak po desiatich rokoch práce s deťmi prichádza mi byť trošku sentimentálny, trošku reálny… a trošku aj konkrétny…

A na záver môžem povedať, že šafárikovské dejiny písali ľudia jednoduchí, ich cieľom bolo niečo pekné stvoriť a tomuto prostrediu, kde Slováci žijú už len v hŕstkach, ho potom dať.

Samuel Medveď


Divadelná sekcia

Dosky, čo priateľstvo znamenajú

(alebo impresie a úvahy o divadle)

Nie, nie je chyba. Zámerne som to tak napísal, parafrázoval som známy výrok, podľa ktorého divadlo sú dosky, čo život znamenajú. Pre nás, ochotníkov, pravdaže, neznamenajú život ale akurát to, čo sa v titulku píše. A možno je práve to, priateľstvo – život, pretože človeka určuje, dáva mu pocit, že niekam patrí, že nie je sám, že vždy je niekto, kto mu podá nápomocnú ruku.

Prečo rozmýšľam o priateľstve v texte, ktorý má hovoriť o divadelnej činnosti SKC-a P. J. Šafárika v poslednom desaťročí? Preto, že práve priateľstvo je v spolku tou nitkou, ktorá nás spája a spájala nás i v minulých rokoch v snahe zanechať nejaké stopy po sebe, urobiť niečo v prospech spolku, ktorý je, ruku na srdce, v podstate už našou potrebou, potrebou tunajších, novosadských Slovákov. Áno, tvrdím to opierajúc sa o vlastnú skúsenosť a vlastné cítenie. Tu som do svojho života nechal vojsť galériu vynikajúcich osobností a už ich viac stade nepustím. Svoj prínos k zveľadeniu divadelnej činnosti v Šafáriku dali vtedy Michal Činčurák, Martin Klátik, Pavel Pavlov, Viera Bolehradská, bratia Ján a Jaroslav Čobrdovci a iní, a z druhej strany tie divadelné putá akoby sa zmenili na priateľské a primkli nás navždy jedných k druhým.

Po odchode G. Dudkovej vznikla medzera v divadelnej činnosti. A veru trvala! Hádam sa tie kamienky, také vzácne v každej mozaike, nemohli správne poukladať. No nastúpilo i obdobie obrodenia divadla v SKCe P. J. Šafárika. Zásluhy za to patria Samuelovi Medveďovi, ktorý nazbieral sily najprv na ideu a bol doslovne dotieravý, kým niekoľkých z nás presvedčil, že i šafárikovci môžu nacvičiť divadelné predstavenie. A nie iba detské. Rok 2006. a herci traja: Pavel Jurík, Jarmila Krížová a moja maličkosť navrhli novosadským divákom Čechovovu jednoaktovku Medveď. Prvé mačiatka sa vraj do vody hádžu, no nebolo to až také zlé. Vystúpili sme s ním aj v Kulpíne na PSOD a na prehliadke Zuzany Kardelisovej v Kysáči, pravda, nič veľké sme nečakali. Ale ak nič iné, tak herci-ochotníci a ich režisér dostali vzpruhu do ďalšej práce, výsledkom ktorej bolo už v nasledujúcom roku nacvičené predstavenie Ťažkosti, ťažkosti. Samuel Medveď preložil text autorky Serafíny Makajiovej z rusínskeho jazyka a úlohy, okrem sebe zveril Pavlovi Juríkovi, Jánovi Pavlovi Obšustovi a Rastislavovi Zorňanovi. Obyčajným dedinským humorom poznačené predstavenie sa obecenstvu páčilo viac ako porotám na prehliadkach v Pivnici a Starej Pazove, no druhá cena za herecký výkon na festivale DIDA v Pivnici a cena za herecký výkon na PSOD v Starej Pazove boli predsa len krokom dopredu.

Rok 2008 prináša zmenu pri kormidle divadelnej lode v Šafáriku. Na nahováranie hereckého tímu zaplával som režisérskymi vodami. Pustili sme sa do textu Sex on the beach autora Jána Hrubíka. Oslovil ma znázornením moderného života, vzťahov medzi manželmi a medzigeneračným konfliktom podaným humorným štýlom. Ruku na srdce aj obsadenie úloh sadlo, žartovne to poviem, ako zadok na nočník. Iba čo sme z predavačky urobili predavača, Pavel Jurík predsa nemohol hrať ženu, bolo by to priveľa (a možno ani nie?). Podarilo sa nám teda rozšíriť herecký tím, čo tiež pokladám za úspech. K Juríkovi, Medveďovi, Zorňanovi, Krížovej pribudol manželský pár Ruženka a Miloslav Rybárovci, fantastickí kamaráti a takrečeno debutanti. Bol tu i študent Samo Valent, ktorý trochu zlepšil vekový priemer nášho súboru. Nemožno povedať, že toto predstavenie urobilo boom, nie, ďaleko od toho. Ale predsa, všimli si nás i poroty a kladne posúdili našu prácu, hovorilo sa, že sa šafárikovci začali divadlom vážnejšie zaoberať. Cena na festivale DIDA okriala srdcia hercov a s veľkou chuťou predstavenie potom predviedli i na javiskách v Binguli, Laliti…

Prvý krok je vraj najťažší. V našom prípade to bol krok druhý. Rok 2009 – rok jubileí: 40 rokov PSOD a 15 rokov Divadelných inscenácií dolnozemských autorov. Nuž a zrodila sa monodráma Báči Pišta ze sálaša, ktorá trvá tak asi 50 minút a ktorú som s veľkou inšpiráciou predviedol pred pivnickým publikom. Dobre som trafil. Oslovila i obecenstvo, ale i odborné poroty, ktoré kladne zhodnotili môj výkon. Je trochu nevďačné písať o sebe, ale verím, že mi čitatelia odpustia trochu sebachvály, ale sú to fakty – predstavenie Báči Pišta… bolo odmenené tromi cenami: na PSOD získalo cenu za najlepší herecký výkon a na festivale DIDA za najlepšiu mužskú postavu a najlepšie predstavenie. Ako také, v roku 2010 bude reprezentovať naše ochotnícke divadlo na divadelnej prehliadke Paláriková – Raková v Čadci na Slovensku.

Mohlo by sa teda konštatovať, že divadelná činnosť v SKC-e P. J. Šafárika nadobudla trend vzostupu, ktorý vyvrcholil úspechom na jubilejných prehliadkach. Aj ten by vystal, keby nebolo toho spomínaného PRIATEĽSTVA. O realizáciu a neskorší život posledného predstavenia zaslúžil sa i Ján Brtka, Michal Bolehradský, Pavel Jurík a ďalší. Každý svojím spôsobom prispel k jeho zrodu ale tak, že úspešne reprezentovalo aj tento segment práce novosadských šafárikovcov.

Dovolím si konštatovať, že divadelníctvo v Šafáriku nemá taký honor, ako folklórna činnosť. Možno i preto, že roky živorilo, alebo ani neexistovalo. A možno i preto, že si zrod iba jedného predstavenia vyžaduje najmenej dvojmesačnú vytrvalú prácu. Potom sa niekoľkokrát predvedie a pomaly zanikne. A v dnešnej dobe je ťažko nájsť i hercov ochotníkov, ktorí by toľko času mohli venovať tejto krásnej práci. Aspoň v Novom Sade je tomu tak. Možno. A možno nemám pravdu. Kiežby! Ale verím, že akú-takú logistiku divadelníctvo v spolku vždy bude mať, a treba veriť aj v to, že sa vždy nájde niekoľko snaživcov, čo sa postarajú o to, aby divadlo v Šafáriku nezaniklo. Ak pre nič iné tak pre to vzácne slovo, pre PRIATEĽSTVO, ktoré nás vždy spájalo, tak keď sme divadlo nacvičovali, ako i keď sme ho nehrali.

Rastislav Zorňan


Zmiešaný zbor SKC P. J. Šafárika

Mužská spevácka skupina začala pôsobiť začiatkom 90. rokov minulého storočia. Vedúcou skupiny bola Ľudmila Berediova-Stupavská, ktorú neskoršie vystriedal Juraj Ferík a potom aj Anna Crveniová. V posledných rokoch táto skupina nefunguje samostatne. Vystupuje iba spolu so ženskou speváckou skupinou ako zmiešaný zbor SKC P. J. Šafárika pod vedením Janka Zorjana. Na repertoári má pesničky upravené pre zborový a dialógový spev.

Neskoršie sa z tejto skupiny stal i cirkevný spevokol pri Evanjelickej a.v. cirkvi v Novom Sade. K skupine sa vtedy pripojili aj členovia mužskej speváckej skupiny a odvtedy vlastne v Šafáriku existuje i komorný a cirkevný zbor. Ženy medzi sebou občas a s potešením vítali aj nové členky. Niektoré z nich sú tam ešte, iné skupinu z rôznych dôvodov opustili, čo je úplne normálna vec. Na začiatku práce tejto skupiny skúšky nevyzerali ako klasické spevácke nácviky, bola to i družba pri kávičke a občerstvení. Spoločne sa oslavovali meniny, narodeniny a po čase veru aj sobáše detí, obhajoby diplomových prác, narodenia vnúčat atď. Od roku 2002 ženská spevácka skupina začala pôsobiť aj ako ženský komorný zbor. Prvé zborové vystúpenie mali na folklórnom festivale Tancuj, tancuj…, spievali Ešťe sa nevydám a Sedemdesiať sukieň mala. Tento zbor pôsobí podnes, o čom medziiným svedčí vystúpenie na FFTT 2008 a v Petrovci, v októbri 2009, na koncerte zborovej hudby.

Zmiešaný komorný zbor vznikol v roku 1998 s cieľom prezentovať sa v Tisovci na Slovensku. Taký zostal dodnes. Skúšky tohto zboru sa konajú osobitne. S mužmi najprv pracovala Anna Crveniová a v poslednom čase túto funkciu prebral Janko Zorjan, ktorý nacvičoval a nacvičuje aj ženy. Ked sa pesničky zdolajú, zbor má spoločné skúšky a potom aj vystúpenia. Na ich repertoári sú duchovné a vlastenecké skladby, ako aj ľudovky, upravené pre zborový spev. V takejto zostave zbor vystupoval viackrát na Slovensku, v Tisovci, Hnúšti, Rimavskej Sobote, vo Vranove nad Topľou, v Kobeliarove, Dubravke, vo Veľkých Kapušanoch, v Banskej Bystrici a Ružomberku. Okrem toho prezentovali sa v Maďarsku a to v Sarvaši, Dabaš Šáre a Békešskej Čabe. Vo Vojvodine vystupovali takmer v každej slovenskej osade, ale aj v Begejciach, Žitišti, Bielej Crkve, Báčskej Palanke a v Belehrade. Od roku 1998 zmiešaný zbor P. J. Šafárika je zároveň cirkevným spevokolom novosadského cirkevného zboru. Najprv ho mala na starosti Anna Crveniová, potom pracovala spolu s Jankom Zorjanom a v poslednom čase so zborom pracuje Zorjan sám. Novosadská cirkev je zároveň hlavným finančným podporovateľom zboru, tak keď ide o úbor potrebný na výstupy, ako aj pri zájazdoch..

Za tieto roky pôsobenia zmiešaný zbor vydal jedno CD s ľudovkami a dve cirkevné: Pane, vieru daj v roku 2003 a V nadhviezdnej výšine v roku 2009. Zbor má na repertoári rôznorodé skladby ako napríklad Slovenská pieseň, Aká si mi krásna, Rukoväti Dunajská a Vínska, Božská iskra…, potom dialógové piesne, vlastenecké, ako i upravené ľudovky. Nemôžeme nespomenúť činnosť Mgr. Martina Kmeťa, najznámejšieho muzikológa vojvodinských Slovákov, ktorý pre mužskú a ženskú spevácku skupinu a zbor SKC P. J. Šafárika napísal úpravy niekoľkých piesní. Šafárikovci sú nesmierne hrdí na jeho kompozíciu Božská iskra upravenú na text Pavla Jozefa Šafárika, ktorá sa stala hymnou spolku.

Vlasta Detková


Ženská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika

Ženská spevácka skupina začala pôsobiť presne pred 11-timi rokmi. Jej založením sa naplnila dávna túžba dvoch členiek spolku: Juliany Brtkovej a Vlasty Detkovej môcť si v Šafáriku i pekne zaspievať. Na ich dobre premyslený a konkrétny návrh Julkin manžel, Ján Brtka, reagoval sľubom, že do spolku privedie výborného dirigenta. Ale i budúce členky speváckej skupiny museli niečo sľúbiť: že vo svojom predsavzatí zotrvajú. Hneď nato pozvali známe a kamarátky a činnosť ženskej speváckej skupiny sa rozbehla. Najprv ich bola len hŕstka, ale dosť na to, aby pesničky mohli spracúvať dvojhlasne. V jeseni roku 1997 skupinu tvorili: Anna Feldyová, Juliana Brtková, Vlasta Detková, Jarmila Krížová, Anna Boldocká, Zuzana Imbronovićová, Mila Horníková a Zuzana Šiarová. Umeleckým vedúcim bol, a dodnes ním zostal, Janko Zorjan. Prvé nacvičené pesničky boli ľudovky, spievané dvojhlasne: Hor uľicou iďem, Ponďeľi, ponďeľi, Pred tou našou záhradenkou, Vydala ma mamka… Prvé vystúpenie skupina mala v marci v roku 1998 na podujatí pod názvom Pozdrav jari v Novom Sade.

Neskoršie sa z tejto skupiny stal i cirkevný spevokol pri Evanjelickej a.v. cirkvi v Novom Sade. K skupine sa vtedy pripojili aj členovia mužskej speváckej skupiny a odvtedy vlastne v Šafáriku existuje i komorný a cirkevný zbor. Ženy medzi sebou občas a s potešením vítali aj nové členky. Niektoré z nich sú tam ešte, iné skupinu z rôznych dôvodov opustili, čo je úplne normálna vec. Na začiatku práce tejto skupiny skúšky nevyzerali ako klasické spevácke nácviky, bola to i družba pri kávičke a občerstvení. Spoločne sa oslavovali meniny, narodeniny a po čase veru aj sobáše detí, obhajoby diplomových prác, narodenia vnúčat atď. Od roku 2002 ženská spevácka skupina začala pôsobiť aj ako ženský komorný zbor. Prvé zborové vystúpenie mali na folklórnom festivale Tancuj, tancuj…, spievali Ešťe sa nevydám a Sedemdesiať sukieň mala. Tento zbor pôsobí podnes, o čom medziiným svedčí vystúpenie na FFTT 2008 a v Petrovci, v októbri 2009, na koncerte zborovej hudby.

Zmiešaný komorný zbor vznikol v roku 1998 s cieľom prezentovať sa v Tisovci na Slovensku. Taký zostal dodnes. Skúšky tohto zboru sa konajú osobitne. S mužmi najprv pracovala Anna Crveniová a v poslednom čase túto funkciu prebral Janko Zorjan, ktorý nacvičoval a nacvičuje aj ženy. Ked sa pesničky zdolajú, zbor má spoločné skúšky a potom aj vystúpenia. Na ich repertoári sú duchovné a vlastenecké skladby, ako aj ľudovky, upravené pre zborový spev. V takejto zostave zbor vystupoval viackrát na Slovensku, v Tisovci, Hnúšti, Rimavskej Sobote, vo Vranove nad Topľou, v Kobeliarove, Dubravke, vo Veľkých Kapušanoch, v Banskej Bystrici a Ružomberku. Okrem toho prezentovali sa v Maďarsku a to v Sarvaši, Dabaš Šáre a Békešskej Čabe. Vo Vojvodine vystupovali takmer v každej slovenskej osade, ale aj v Begejciach, Žitišti, Bielej Crkve, Báčskej Palanke a v Belehrade. Od roku 1998 zmiešaný zbor P. J. Šafárika je zároveň cirkevným spevokolom novosadského cirkevného zboru. Najprv ho mala na starosti Anna Crveniová, potom pracovala spolu s Jankom Zorjanom a v poslednom čase so zborom pracuje Zorjan sám. Novosadská cirkev je zároveň hlavným finančným podporovateľom zboru, tak keď ide o úbor potrebný na výstupy, ako aj pri zájazdoch.

Za tieto roky pôsobenia zmiešaný zbor vydal jedno CD s ľudovkami a dve cirkevné: Pane, vieru daj v roku 2003 a V nadhviezdnej výšine v roku 2009. Zbor má na repertoári rôznorodé skladby ako napríklad Slovenská pieseň, Aká si mi krásna, Rukoväti Dunajská a Vínska, Božská iskra…, potom dialógové piesne, vlastenecké, ako i upravené ľudovky. Nemôžeme nespomenúť činnosť Mgr. Martina Kmeťa, najznámejšieho muzikológa vojvodinských Slovákov, ktorý pre mužskú a ženskú spevácku skupinu a zbor SKC P. J. Šafárika napísal úpravy niekoľkých piesní. Šafárikovci sú nesmierne hrdí na jeho kompozíciu Božská iskra upravenú na text Pavla Jozefa Šafárika, ktorá sa stala hymnou spolku.

Vlasta Detková


Chlapčenská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika

Speváci ľudových piesní vystupovali na každom hosťovaní SKC P. J. Šafárika s cieľom program obohatiť piesňami, ktoré sa pomaly začali zabúdať a ktoré čoraz zriedkavejšie možno počuť. Zo zoznamov, ktoré sa robili pre koncerty od roku 2000 vidno, že viac spievali starší speváci alebo speváčky, pokým mladší vystupovali iba ako tanečníci, a len neskôr sa postupne začali zapojovať do programov ako speváci ľudových piesní.

S každou novou sezónou do súboru prichádzali i nové tanečnice a tie, ktoré sa ukázali ako kvalitné speváčky, zapájali sa do dievčenskej speváckej skupiny. Podobne bolo aj s chlapcami: z tanečníkov, ktorí prichádzali do súboru, vytvorila sa spevácka skupina. Keďže pre choreografiu Horehronské dupáky bolo potrebné urobiť úvod, ktorý by sa hodil do programov, Ján Zorjan a Ján Slávik prichystali zmes piesní pre chlapcov a dievčatá. Boli to piesne Na Ťelgarťe hrajú, Povedaua moja miuá, spievali ich chlapci a potom sa k nim pri pesničkePrepeľička, prepeľička pripojili i dievčatá, ktoré nakoniec samy zaspievali Počkaj mňa, šuhajko. Tieto piesne 13. apríla 2006. roku šafárikovci spievali i na zónovej prehliadke v Novom Sade a odvtedy oficiálne existujú nové sekcie spolku, teda dievčenská a chlapčenská spevácka skupina.

Dievčenskú spevácku skupinu sprevádza na harmonike Janko Zorjan, ale občas sa, keď ide o dôležitejšie výstupy a koncerty, do sprievodu zapojuje celý orchester. Umeleckým vedúcim chlapčenskej speváckej skupiny zo začiatku bol Janko Zorjan a neskoršie, od roku 2007, do tejto práce sa začala zapájať Marína Kováčová, ktorá je dnes umeleckou vedúcou tejto skupiny. Výstupy chlapčenskej skupiny najčastejšie sprevádza orchester. Výber piesní, ktoré bude nacvičovať chlapčenská spevácka skupina, má na starosti jej vedúca, pokým túto úlohu, keď ide o dievčenskú spevácku skupinu, preberá Katarína Mosnáková.

Obidve spevácke skupiny sa zúčastnili takmer na všetkých koncertoch, ktoré SKC usporiadalo, ale aj na rôznych podujatiach, z ktorých sú najvýznamnejšie FFTT a zónové prehliadky. Jeden z posledných významnejších projektov, na ktorom sa zúčastnili obidve spevácke telesá, bolo nahrávanie CD nosiča Z našej klenotnice v apríli v roku 2009. Nahrávanie sa uskutočnilo v miestnostiach spolku a nahrané boli piesne, s ktorými spevácke skupiny dosiahli pozoruhodné výsledky na FFTT. Sú na ňom piesne (dospolu 30 minút hudby), ktoré sa spievali od 2007. roku. Úpravu piesní mali na starosti vedúci skupín, a spevákov sprevádzal Ľudový orchester SKUS P. J. Šafárika. Premiéra CD odznela v rámci osláv 90. výročia spolku 13. februára 2010.

V zahraničí spevácke skupiny spievali predovšetkým na Slovensku, ale aj v Maďarsku, Poľsku, Chorvátsku a Čiernej Hore. Zo všetkých uvedieme iba niektoré. 27. augusta 2005 v Iloku v Chorvátsku na tzv. Ilockom lete vystúpila dievčenská skupina. V júli 2006 dievčenská a chlapčenská spevácka skupina za účasti najvyšších predstaviteľov štátu a diplomatického zboru spievali vlastenecké piesne v Sade Janka Kráľa v Bratislave z príležitosti oslav Dní Cyrila a Metoda.  Od 26 až po 30. jún 2008 skupiny účinkovali na 10. ročníku Gemersko-malohontských folklórnych slávnostiach v Klenovci ako aj na 43. Horehronských dňoch spevu a tanca v Heľpe. Na Podpolianskych slávnostiach na Detve v júli 2009 roku chlapci spievali pieseň Kúpil cigám somára. Na Gemerskom folklórnom festivale v Rejdovej (27-30. augusta 2009) sa spevom predstavili aj spevácke skupiny.

Marína Kováčová


 

Kalendár podujatí

nema događaja

Správy

V nedeľu, 12. septembra v novosadskom chráme Božom, odzneli slávnostné bohoslužby. Na nich si novosadskí cirkevníci privítali nového duchovného pastiera, zborového farára PhDr. et ThMgr. Branislava Kulíka. Pri tejto príležitosti, služby Božie svojim spevom osviežili aj starší zborový spevokol ako aj mladší spevokol, komorný zbor Agapé. Kiež by Pán žehnal novému duchovnému pastierovi v Novom [...]

(Prečítajte si viac...)

Dňa 30. augusta 2021 vo veku 82 rokov opustil nás nečakane náš bývalý predseda Ján Turčan.

Ján Turčan sa narodil v roľníckej rodine v Laliti 31. januára 1939. Základnú školu skončil v rodisku, strednú ekonomickú školu v Novom Sade a Ekonomickú fakultu v Belehrade. Pracoval v továrni v Odžakoch, potom v zhromaždení obce Stará Pazova a napokon v službách Výkonnej rady Zhromaždenia Vojvodiny v Novom Sade.
Po príchode do Nového [...]

(Prečítajte si viac...)

A tak, ďalší člen šafárikovskej rodiny odcestoval do večnosti. Umrel dlhoročný kultúrny dejateľ, profesor slovenčiny, režisér, divadelný ochotník, skladateľ, novinár, Samuel Medveď. Pochovaný bude dňa 18. augusta 2021 na cintoríne v Báčskom Petrovci.

Samuel Medveď sa narodil 7. októbra 1958 v Báčskom Petrovci. V rodisku ukončil základnú školu a gymnázium. Na Filozofickej fakulte v Novom Sade vyštudoval slovenský [...]

(Prečítajte si viac...)

Facebook

Tanečná sekcia

Spevácka sekcia

Divadelná sekcia