Prvá cena pre ľudový orchester, tretia pre folklórny súbor Detská divadelná sekcia Divadelná sekcia Zmiešaný zbor SKC P. J. Šafárika Ženská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika Chlapčenská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika Dievčenská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika Orchester Detský folklórny súbor Šafáriček Folklórny súbor Šafárik
Prvá cena pre ľudový orchester, tretia pre folklórny súbor O výkone šafárikovcov na tohtoročnom FF Tancuj, tancuj… môžete si prečítať v nasledovnom texte.
Detská divadelná sekcia Po tom, čo kolegyňa Svetluša Hlaváčová v druhej polovici deväťdesiatych rokov odišla z osvety novinárčiť, nastalo akoby vákuum v práci s novosadskými deťmi, milovníkmi divadelného umenia, ktoré navštevujú hodiny pestovania slovenského jazyka. Chopil som sa tejto práce podjeseň v roku 1998 a v dohovore s vtedajším vedením spolku začal som nacvičovať Tušiakovho Maximiliána v meste podľa vlastnej dramatizácie poviedky tohto nášho známeho, i detského spisovateľa a básnika…
Divadelná sekcia Nie, nie je chyba. Zámerne som to tak napísal, parafrázoval som známy výrok, podľa ktorého divadlo sú dosky, čo život znamenajú. Pre nás, ochotníkov, pravdaže, neznamenajú život ale akurát to, čo sa v titulku píše. A možno je práve to, priateľstvo – život, pretože človeka určuje, dáva mu pocit, že niekam patrí, že nie je sám, že vždy je niekto, kto mu podá nápomocnú ruku…
Zmiešaný zbor SKC P. J. Šafárika Mužská spevácka skupina začala pôsobiť začiatkom 90. rokov minulého storočia. Vedúcou skupiny bola Ľudmila Berediova-Stupavská, ktorú neskoršie vystriedal Juraj Ferík a potom aj Anna Crveniová. V posledných rokoch táto skupina nefunguje samostatne. Vystupuje iba spolu so ženskou speváckou skupinou ako zmiešaný zbor SKC P. J. Šafárika pod vedením Janka Zorjana. Na repertoári má pesničky upravené pre zborový a dialógový spev…
Ženská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika Ženská spevácka skupina začala pôsobiť presne pred 11-timi rokmi. Jej založením sa naplnila dávna túžba dvoch členiek spolku: Juliany Brtkovej a Vlasty Detkovej môcť si v Šafáriku i pekne zaspievať. Na ich dobre premyslený a konkrétny návrh Julkin manžel, Ján Brtka, reagoval sľubom, že do spolku privedie výborného dirigenta. Ale i budúce členky speváckej skupiny museli niečo sľúbiť: že vo svojom predsavzatí zotrvajú. Hneď nato pozvali známe a kamarátky a činnosť ženskej speváckej skupiny sa rozbehla. Najprv ich bola len hŕstka, ale dosť na to, aby pesničky mohli spracúvať dvojhlasne. V jeseni roku 1997 skupinu tvorili: Anna Feldyová, Juliana Brtková, Vlasta Detková, Jarmila Krížová, Anna Boldocká, Zuzana Imbronovićová, Mila Horníková a Zuzana Šiarová…
Chlapčenská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika Speváci ľudových piesní vystupovali na každom hosťovaní SKC P. J. Šafárika s cieľom program obohatiť piesňami, ktoré sa pomaly začali zabúdať a ktoré čoraz zriedkavejšie možno počuť. Zo zoznamov, ktoré sa robili pre koncerty od roku 2000 vidno, že viac spievali starší speváci alebo speváčky, pokým mladší vystupovali iba ako tanečníci, a len neskôr sa postupne začali zapojovať do programov ako speváci ľudových piesní…
Dievčenská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika Speváci ľudových piesní vystupovali na každom hosťovaní SKC P. J. Šafárika s cieľom program obohatiť piesňami, ktoré sa pomaly začali zabúdať a ktoré čoraz zriedkavejšie možno počuť. Zo zoznamov, ktoré sa robili pre koncerty od roku 2000 vidno, že viac spievali starší speváci alebo speváčky, pokým mladší vystupovali iba ako tanečníci, a len neskôr sa postupne začali zapojovať do programov ako speváci ľudových piesní…
Orchester Neoddeliteľnou zložkou každého folklórneho súboru je orchester. SKC P. J. Šafárika, žiaľ, stály orchester nikdy nemal a podobne ako iné spolky aj náš zápasí s týmto problémom. V orchestri sa vystriedalo mnoho hudobníkov, boli tu aj samoukovia, aj hudobne vzdelaní ľudia, ktorí hrali v iných ľudových orchestroch, Novosadčania, alebo z iných osád. Treba však povedať, že v orchestri Šafárika je predsa niekoľko stálych členov a máme i takých, ktorých si spolok z času na čas „požičia“. Napriek tomu, že sa zloženie menilo a mení, v poslednej dobe sa zoskupili hudobníci, ktorý vytvorili hudobné teleso, ktoré, predpokladáme, bude dlhšie pôsobiť v rámci SKC-a P. J. Šafárika…
Detský folklórny súbor Šafáriček Od založenia novosadského SKC-a Pavla Jozefa Šafárika v Slovenskom dome – ako ho väčšina tunajších Slovákov volá, spolu s dospelými členmi na stretnutia v ňom vždy prichádzali aj deti. S väčšími alebo menšími úspechmi sa i v minulosti starší členovia spolku pokúšali preniesť na svoje ratolesti vlastné ochotnícke skúsenosti, ako i vedomosti a lásku ku každému umeleckému prejavu, predovšetkým však k slovenskému ľudovému spevu a tancu. Z druhej strany i slovenskí učitelia v rámci svojich aktivít na školách, v ktorých pôsobili, a predovšetkým v Základnej škole Iva Lolu Ribara, do ktorej chodievala väčšina detí novosadských Slovákov a ktorá sa k tomu nachádza neďaleko spolku, učili deti základom slovenskej kultúry, v rámci čoho nacvičovali aj slovenské ľudové tance…
Folklórny súbor Šafárik Ďalšia alebo aj tá bližšia úspešná minulosť je vždy dobrým základom pre súčasnosť, a pre budúcnosť tiež. Tak je to aj v SKC P. J. Šafárika, keď hovoríme o jeho tanečnej zložke. Roky úspešného pôsobenia v súčasnej dobe vytvorili z folklórneho súboru skutočný brend medzi vojvodinskými slovenskými spolkami. Folklórny súbor pri Šafáriku vždy mal niekoľko skupín, ktoré aktívne pôsobili. A od roku 2000 má detskú, mládežnícku a skupinu veteránov. V posledných rokoch je vytvorená aj prípravná skupina – dorast, ktorá sa sústavnými a vytrvalými tanečnými tréningami pripravuje postúpiť do mládežníckej skupiny…

Posts Tagged ‘SKC P.J.Šafárika’

Online konferencia venovaná 100. výročiu založenia Československej besedy Šafárik v Novom Sade

Po skončení Prvej svetovej vojny v novovzniknutom štáte, v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov si slovenská vojvodinská inteligencia začala budovať inštitucionálne zázemie a rozvíjať kultúrny, spoločenský a politický život s dôrazom na špecifické potreby svojej komunity. K zveľadeniu kultúrneho a spoločenského života vojvodinských Slovákov, ako aj k zachovávaniu ľudových tradícií a rozvoju umenia, bezpochyby prispeli aj spolky, ktoré sa začali zakladať vo viacerých prostrediach od roku 1920. Prvým organizovaným spolkom novosadských Slovákov bola Československá beseda Šafárik.

Tento spolok sa pod vplyvom politických a spoločenských cieľov komunity a krajiny, niekoľkokrát reorganizoval, no ako jeden z mála si zachoval kontinuitu práce až do dnešných čias. To potvrdili aj výskumno-vedecké príspevky účastníkov ONLINE konferencie, ktorá sa konala 17. októbra 2020. Konferencia priniesla niektoré nové poznatky z dejín spolku, účastníci si posvietili na významné osobnosti, ktoré tu pôsobili a nechýbal ani analytický segment, ktorý bol venovaný práci a tvorbe súčasných umeleckých sekcií spolku – speváckej, folklórnej, divadelnej a krojovo-kostýmovej.

Výše desať účastníkov z nášho štátu a zo Slovenska, ako aj hostí a média v úvode konferencie pozdravila predsedníčka SKC P. J. Šafárika Vierka Marčoková Cerovská, ktorá zároveň predstavila ďalšie aktivity, ktoré centrum plánuje usporiadať v rámci osláv storočnice. Konferenciu organizovala a moderovala Katarína Mosnáková Bagľašová, bývalá predsedníčka spolku a zároveň dlhoročná šafárikovka.

Ako prvý rečník sa predstavil Nebojša Kuzmanović, riaditeľ Archívu Vojvodiny, historik, kulturológ, autor vyše 20. vedeckých kníh a znalec srbsko-slovenských historických a kultúrnych stykov. Vo svojom príspevku sa venoval spolunažívaniu Srbov a Slovákov v Novom Sade. Katarína Verešová, archivárka Ústredného archívu SEVAC zo Starej Pazovy priniesla nové poznatky o Československom zväze v Kráľovstve juhoslovanskom, ktorého členkou bola aj Československá beseda Šafárik. Tento zväz v našej komunite doposiaľ zostával bokom, málo o ňom vieme a ako sa dozvedáme z príspevku Verešovej, bola to veľmi významná inštitúcia juhoslovanských Slovákov s pozoruhodnými výsledkami práce.

Na konferenciu sa prihlásil aj doktorand Janko Chrťan z Kovačice, ktorý študuje na Katedre histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Jeho referát pod názvom Československá beseda Šafárik v dobovej tlači zmapoval pôsobenie šafárika v prvej polovici minulého storočia v periodikách slovenských, srbských a slovensko-vojvodinských. Po ňom na tému nadviazal Ondrej Druga, absolvent doktorandského štúdia na rovnakej katedre, ktorý svoje vysokoškolské záverečné práce venoval výskumu života a diela Dr. Janka Bulíka, svojho prastarého otca. Základ jeho práce tvoril rukopis a korešpondencie, ktoré sa zachovali v pozostalosti Dr. Janka Bulíka a z ktorých sa snažil preskúmať pôsobenie tejto osobnosti v spolku Šafárik v medzivojnovom období. Práve tieto dva príspevky historikov potvrdili kontinuitu pôsobenia spolku až do Druhej svetovej vojny. Na to nadviazal aj príspevok evanjelického farára a bývalého šafárikovca Igora Feldyho, ktorý v Starej Pazove v Ústrednom archíve SEAVC našiel zápisnice spolku z obdobia 30. a 40. rokov minulého storočia. Z nich vyberal zaujímavé informácie, ktoré ešte neboli nikdy publikované.

Z historických tém sa následné program konferencie presunul do mapovania umeleckých sekcií Šafárika. Ľudmila Berédiová Stupavská ako bývalá vedúca speváckej zložky si zaspomínala na začiatky pôsobenia speváckych skupín a zborov v spolku Šafárik. Jeden z členov mužskej speváckej skupiny, ktorú ona viedla bol aj známy etnomuzikológ Martin Kmeť, autor hymny spolku Božská iskra zloženej na text Pavla Jozefa Šafárika. Práve o tejto osobnosti hovorila Milinka Sklabinská, ktorá sa životu a dielu Martina Kmeťa venovala v rámci svojej doktorskej dizertácie.

Vysokoškolský pedagóg, choreograf , režisér a umelecký vedúci UFS Mladosť z Banskej Bystrice Martin Urban analyzoval tanečný repertoár SKC P. J. Šafárika. Z početných tvorcov šafárikovských choreografií vyzdvihol najmä prácu Tatiany Krivákovej Amidžićovej, Jána Slávika a Ivana Slávika. Keďže k dôveryhodnému scénickému prejavu potrebujeme aj adekvátny kroj alebo kostým, nechýbal ani odborný rozbor krojovej a kostýmovej kultúry SKC P.J. Šafárika. Priniesla ho Zuzana Drugová, zamestnankyňa Metodického centra pre Slovákov žijúcich v zahraničí Univerzity Mateja Bela, návrhárka kostýmov pre profesionálny folklórny súbor Lúčnica a etnologička, ktorá sa dlhodobo venuje aj národopisným témam Slovákov na Dolnej zemi. Jej užitočné rady a postrehy môžu byť nápomocné aj iným našim folklórnym kolektívom. Príspevok o divadelných predstaveniach SKC P. J. Šafárika na DIDA v Pivnici spracoval ich riaditeľ Slovenského vydavateľského centra a člen odbornej poroty DIDA Vladimír Valentík. Na záver Katarína Mosnáková Bagľašová prítomným predstavila Novosadčanku Rozáliu Šraholovú a jej prínos k lepšiemu poznaniu Československej besedy Šafárik na začiatku pôsobenia.

Všetky príspevky z konferencie budú zverejnené v zborníku, ktorého vydanie podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Ministerstvo kultúry Srbska.


Konferencia

ONLINE konferencia venovaná 100. výročiu založenia
Československej besedy Šafárik v Novom Sade

17. októbra 2020 o 9.00 h

Účinkujú:

Dr. Nebojša Kuzmanović, Nový Sad, Suživot Srba i Slovaka u Novom Sadu

Katarína Verešová, Stará Pazova, Československý zväz v Kráľovstve juhoslovanskom a jeho reflexie na kultúru novosadských Slovákov

Mgr. Janko Chrťan, Kovačica, Československá beseda Šafárik v dobovej tlači

Mgr. Ondrej Druga, PhD., Banská Bystrica, Dr. Janko Bulík a spolok Šafárik

Mgr. Igor Feldy, Stará Pazova, Pavel Jozef Šafárik a Československá beseda v Novom Sade – zaujímavosti zo zápisnice

Ľudmila Berédiová Stupavská, Kysáč, Začiatky pôsobenia speváckych skupín a zborov v spolku Šafárik

Mgr. art. Milina Sklabinská, PhD., Bratislava, Pôsobenie etnomuzikológa Mgr. Martina Kmeťa medzi novosadskými Slovákmi

Mgr. art. Martin Urban, PhD. Banská Bystrica, Analýza tanečného repertoáru SKC P. J. Šafárika

PhDr. Zuzana Drugová, Banská Bystrica, Krojová a kostýmová kultúra SKC P.J. Šafárika

Vladimír Valentík, Báčsky Petrovec, Divadelné predstavenia  SKC P. J. Šafárika na DIDA v Pivnici

Mgr. Katarína Mosnáková Bagľašová, Banská Bystrica, Piesne a spomienky na začiatky spolkových aktivít podľa Novosadčanky Rozálie Šraholovej

Moderuje: Mgr. Katarína Mosnáková Bagľašová

Všetci záujemcovia môžu konferenciu sledovať, resp. zapájať sa do diskusií online od 9.00 h.

Konferenciu a tlač zborníka z konferencie finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.


IN MEMORIAM: Za Jánom Struhárom (1934 – 2020)

Dnes ráno, 27. marca po dlhej a zákernej chorobe rady novosadských šafárikovcov navždy opustil významný hlásateľ, novinár a redaktor Ján Struhár.

Ján Struhár sa narodil 10. januára 1934 v Erdevíku, kde skončil základnú školu, gymnázium v Báčskom Petrovci a štúdium práva absolvoval na Vyššej správnej škole v Novom Sade. K rozhlasovému mikrofónu sa prvýkrát dostal v roku 1958 po úspešnom absolvovaní previerky hlasových a výrazových kvalít, ktoré sa v tom čas ešte záväzne praktikovali, a do trvalého pracovného pomeru v Novosadskom rozhlase vstúpil v roku 1963, kde najprv pôsobil ako hlásateľ a od roku 1970 aj ako novinár. Na svojom profesionálnom zdokonaľovaní tvrdo pracoval. V roku 1969 dostal príležitosť zdokonaľovať sa aj priamo v Slovenskom rozhlase v Bratislave, kde sa jeho príspevky najprv vopred nahrávali, avšak onedlho začal čítať správy aj naživo. Bol to vzácny prejav dôvery a uznanie jeho odborných kvalít zo strany bratislavských kolegov.

Svoj dokumentaristický talent novinár Ján Struhár naplno využíval aj pri realizácii cyklu televíznych portrétov popredných predstaviteľov kultúrneho a verejného života vojvodinských Slovákov, okrem iného aj básnika Jána Labátha, biskupa Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi Juraja Struhárika, dirigenta a hudobníka Juraja Feríka, Dr. Vladimíra Čániho a ďalších.

Svoju profesionálnu činnosť formálne ukončil v roku 1996, keď z funkcie hlavného a zodpovedného Slovenskej redaktora TV Nový Sad odišiel do dôchodku. To však ani zďaleka neznamenalo, že jeho pôsobenie na poli médií a kultúry vojvodinských Slovákov skončili. Jednou z aktivít, ktorej sa vtedy začal venovať bola i záchrana televízneho a filmového materiálu TV Nový Sad, ktorý po bombardovaní tejto inštitúcie v roku 1999 bol v dezolátnom stave, nespracovaný a hrozila mu úplná skaza. Preto sa Ján Struhár podujal konať. Bolo potrebné všetky zachované nahrávky vyčistiť, preniesť do vhodnejších priestorov, digitalizovať a tak ich zachraňovať pre budúce používanie.

Ján Struhár bol dlhé roky aktívnym členom Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika a významným spôsobom sa podieľal na vzniku monografickej publikácie Minulosť dneška venovanej osemdesiatemu výročiu spolkovej činnosti Slovákov v Novom Sade a päťdesiatemu výročiu založenia SKUS Pavla Jozefa Šafárika. Spolu s manželkou Jarmilou, ktorá tiež vykonávala funkciu predsedníčky MOMS v Novom Sade, sa podieľal na príprave monografie k 20. výročiu novosadských matičiarov Na krídlach jubilea.

Počas svojej dlhej a plodnej kariéry Ján Struhár bol dvakrát vymenovaný do funkcie hlavného a zodpovedného redaktora TV Nový Sad – program v slovenskom jazyku. Je dvojnásobným nositeľom ceny Svetozar Marković – Toza Spolku novinárov Vojvodiny, plakety RTV Nový Sad a radu iných uznaní. Za dlhoročnú prácu v matičnom živote (ako predseda MOMS Nový Sad) dostala sa mu hodnosť čestného člena Matice slovenskej v Srbsku. V roku 2019 získal Pamätný list Pro Cultura Slovaca za prínos v oblasti audiovizuálnej tvorby, za prezentáciu a propagáciu slovenského dolnozemského umenia a kultúry.

Česť jeho pamiatke!


Pozvánka na výročnú schôdzu SKC P. J. Šafárika / Pozivnica na godišnju skupštinu SKC „Pavel Jozef Šafarik“

Pozývajú sa členovia SKC P. J. Šafárika na

VÝROČNÚ SCHÔDZU

dňa 18. 03. 2020

O 19:30h

Na ktorej sa preberie

činnosť Centra v období január – december 2019

Správna rada

SKC P. J. Šafárika

Pozivaju se članovi SKC „P. J. Šafarik“ na

GODIŠNJU SKUPŠTINU

dana 18. 03. 2020. godine

U 19:30h

Na kojoj će se prezentovati

aktivnosti Centra za period januar – decembar 2019. godine

Upravni odbor

SKC „P. J. Šafarik“


IN MEMORIAM: Za Michalom Hyžom, čestným predsedom SKC P. J. Šafárika

Michal Hyža narodil sa 1. februára 1929 vo Futogu. Základnú školu navštevoval v Kysáči, kým strednú aj vyššiu strojnícku školu absolvoval v Rijeke. V Novom Sade prednášal technickú výchovu na strednej strojníckej škole. Od roku 1987 bol dôchodcom. Jeho prvé stretnutie so Slovenským kultúrnym centrom Pavla Jozefa Šafárika (vtedy ešte Slovenským kultúrno umeleckým spolkom rovnakého názvu) bolo v roku 1948, kde po odslúžení vojenčiny znova začal pravidelne chodievať. V rokoch 1953 až 1957 bol vedúcim šafárikovskej mládeže, čo zároveň bolo aj jeho prvou funkciou v Centre. Dvakrát však zastupoval funkciu predsedu tohto spolku, teda Centra. Vo svojej práci v spolku zamerial sa totíž na kvalitu kádrov, slovenské záujmy a našu budúcnosť. Snažil sa každú slovenskú domácnosť zapojiť do činnosti Šafárika, rozšíriť jeho sekcie, zabezpečiť kroje, zorganizovať družby a zájazdy, jedným slovom – propagovať dobré meno Šafárika. V práci rešpektoval pracovitosť, disciplinu a presnosť. Ako predseda Šafárika hovorieval, že pre neho heslo “Máme času aj zajtra, veď posledný deň je iba pozajtre” jednoducho neplatilo. Všetko sa muselo konať pri jasnom cieli, pevnom odhodlaní a vytrvalosti, preto sa dosahovali aj pozoruhodné výsledky. Najspokojnejší predsa bol po úspešne vykonanej práci, po vydarenom zájazde, koncerte. Tešil sa z každého úspechu spolku, z každého nového inštrumenta, z každého nového tanečníka…

Šafárikovci sa mu za polstoročné neúnavne snahy v kultúrno-spoločenskom živote novosadských Slovákov odvďačili titulom čestného predsedu SKC P. J. Šafárika, ktorý nosil až do smrti. Za všetku lásku, silu a vedomosti, ktoré nám venoval, šafárikovci mu srdečne ďakujú.

Česť jeho pamiatke.

D. V-á


 

Kalendár podujatí

nema događaja

Správy

Po skončení Prvej svetovej vojny v novovzniknutom štáte, v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov si slovenská vojvodinská inteligencia začala budovať inštitucionálne zázemie a rozvíjať kultúrny, spoločenský a politický život s dôrazom na špecifické potreby svojej komunity. K zveľadeniu kultúrneho a spoločenského života vojvodinských Slovákov, ako aj k zachovávaniu ľudových tradícií a rozvoju umenia, bezpochyby prispeli [...]

(Prečítajte si viac...)

ONLINE konferencia venovaná 100. výročiu založenia
Československej besedy Šafárik v Novom Sade
17. októbra 2020 o 9.00 h

Účinkujú:
Dr. Nebojša Kuzmanović, Nový Sad, Suživot Srba i Slovaka u Novom Sadu
Katarína Verešová, Stará Pazova, Československý zväz v Kráľovstve juhoslovanskom a jeho reflexie na kultúru novosadských Slovákov
Mgr. Janko Chrťan, Kovačica, Československá beseda Šafárik v dobovej tlači
Mgr. Ondrej Druga, PhD., Banská Bystrica, [...]

(Prečítajte si viac...)

Dnes ráno, 27. marca po dlhej a zákernej chorobe rady novosadských šafárikovcov navždy opustil významný hlásateľ, novinár a redaktor Ján Struhár.

Ján Struhár sa narodil 10. januára 1934 v Erdevíku, kde skončil základnú školu, gymnázium v Báčskom Petrovci a štúdium práva absolvoval na Vyššej správnej škole v Novom Sade. K rozhlasovému mikrofónu sa prvýkrát dostal v [...]

(Prečítajte si viac...)

Facebook

Tanečná sekcia

Spevácka sekcia

Divadelná sekcia