Ženská spevácka skupina začala pôsobiť presne pred 11-timi rokmi. Jej založením sa naplnila dávna túžba dvoch členiek spolku: Juliany Brtkovej a Vlasty Detkovej môcť si v Šafáriku i pekne zaspievať. Na ich dobre premyslený a konkrétny návrh Julkin manžel, Ján Brtka, reagoval sľubom, že do spolku privedie výborného dirigenta. Ale i budúce členky speváckej skupiny museli niečo sľúbiť: že vo svojom predsavzatí zotrvajú. Hneď nato pozvali známe a kamarátky a činnosť ženskej speváckej skupiny sa rozbehla. Najprv ich bola len hŕstka, ale dosť na to, aby pesničky mohli spracúvať dvojhlasne. V jeseni roku 1997 skupinu tvorili: Anna Feldyová, Juliana Brtková, Vlasta Detková, Jarmila Krížová, Anna Boldocká, Zuzana Imbronovićová, Mila Horníková a Zuzana Šiarová. Umeleckým vedúcim bol, a dodnes ním zostal, Janko Zorjan. Prvé nacvičené pesničky boli ľudovky, spievané dvojhlasne: Hor uľicou iďem, Ponďeľi, ponďeľi, Pred tou našou záhradenkou, Vydala ma mamka… Prvé vystúpenie skupina mala v marci v roku 1998 na podujatí pod názvom Pozdrav jari v Novom Sade.
Neskoršie sa z tejto skupiny stal i cirkevný spevokol pri Evanjelickej a.v. cirkvi v Novom Sade. K skupine sa vtedy pripojili aj členovia mužskej speváckej skupiny a odvtedy vlastne v Šafáriku existuje i komorný a cirkevný zbor. Ženy medzi sebou občas a s potešením vítali aj nové členky. Niektoré z nich sú tam ešte, iné skupinu z rôznych dôvodov opustili, čo je úplne normálna vec. Na začiatku práce tejto skupiny skúšky nevyzerali ako klasické spevácke nácviky, bola to i družba pri kávičke a občerstvení. Spoločne sa oslavovali meniny, narodeniny a po čase veru aj sobáše detí, obhajoby diplomových prác, narodenia vnúčat atď. Od roku 2002 ženská spevácka skupina začala pôsobiť aj ako ženský komorný zbor. Prvé zborové vystúpenie mali na folklórnom festivale Tancuj, tancuj…, spievali Ešťe sa nevydám a Sedemdesiať sukieň mala. Tento zbor pôsobí podnes, o čom medziiným svedčí vystúpenie na FFTT 2008 a v Petrovci, v októbri 2009, na koncerte zborovej hudby.
Zmiešaný komorný zbor vznikol v roku 1998 s cieľom prezentovať sa v Tisovci na Slovensku. Taký zostal dodnes. Skúšky tohto zboru sa konajú osobitne. S mužmi najprv pracovala Anna Crveniová a v poslednom čase túto funkciu prebral Janko Zorjan, ktorý nacvičoval a nacvičuje aj ženy. Ked sa pesničky zdolajú, zbor má spoločné skúšky a potom aj vystúpenia. Na ich repertoári sú duchovné a vlastenecké skladby, ako aj ľudovky, upravené pre zborový spev. V takejto zostave zbor vystupoval viackrát na Slovensku, v Tisovci, Hnúšti, Rimavskej Sobote, vo Vranove nad Topľou, v Kobeliarove, Dubravke, vo Veľkých Kapušanoch, v Banskej Bystrici a Ružomberku. Okrem toho prezentovali sa v Maďarsku a to v Sarvaši, Dabaš Šáre a Békešskej Čabe. Vo Vojvodine vystupovali takmer v každej slovenskej osade, ale aj v Begejciach, Žitišti, Bielej Crkve, Báčskej Palanke a v Belehrade. Od roku 1998 zmiešaný zbor P. J. Šafárika je zároveň cirkevným spevokolom novosadského cirkevného zboru. Najprv ho mala na starosti Anna Crveniová, potom pracovala spolu s Jankom Zorjanom a v poslednom čase so zborom pracuje Zorjan sám. Novosadská cirkev je zároveň hlavným finančným podporovateľom zboru, tak keď ide o úbor potrebný na výstupy, ako aj pri zájazdoch.
Za tieto roky pôsobenia zmiešaný zbor vydal jedno CD s ľudovkami a dve cirkevné: Pane, vieru daj v roku 2003 a V nadhviezdnej výšine v roku 2009. Zbor má na repertoári rôznorodé skladby ako napríklad Slovenská pieseň, Aká si mi krásna, Rukoväti Dunajská a Vínska, Božská iskra…, potom dialógové piesne, vlastenecké, ako i upravené ľudovky. Nemôžeme nespomenúť činnosť Mgr. Martina Kmeťa, najznámejšieho muzikológa vojvodinských Slovákov, ktorý pre mužskú a ženskú spevácku skupinu a zbor SKC P. J. Šafárika napísal úpravy niekoľkých piesní. Šafárikovci sú nesmierne hrdí na jeho kompozíciu Božská iskra upravenú na text Pavla Jozefa Šafárika, ktorá sa stala hymnou spolku.
Vlasta Detková