Detská divadelná sekcia
(alebo Deväť kratších divadielok)
Po tom, čo kolegyňa Svetluša Hlaváčová v druhej polovici deväťdesiatych rokov odišla z osvety novinárčiť, nastalo akoby vákuum v práci s novosadskými deťmi, milovníkmi divadelného umenia, ktoré navštevujú hodiny pestovania slovenského jazyka. Chopil som sa tejto práce podjeseň v roku 1998 a v dohovore s vtedajším vedením spolku začal som nacvičovať Tušiakovho Maximiliána v meste podľa vlastnej dramatizácie poviedky tohto nášho známeho, i detského spisovateľa a básnika.
Bolo tu detí, z ktorých sa dalo vyberať. Nešťastná chvíľa nastúpila vtedy, keď sme na jar, v marci, chceli predstavenie finalizovať. Prišla vojna…
S novými silami sa nasledujúcej jesene práca na predstavení mala obnoviť. Hlavný herec, Branislav Lipaj sa medzičasom s rodičmi odsťahoval na Slovensko. Vystriedal ho šikovný, potroche nevyspytateľný, vtedy ešte desaťročný chlapček, Miroslav Crveni, ktorý sa osvedčil v úlohe Borka, a na Detskej divadelnej prehliadke 3XĎ v Starej Pazove si vyslúžil cenu za najkomickejšiu postavu. Premiéra tohto predstavenia bola v marci v roku 2000. Okrem toho, že sa hralo „až“ trikrát doma, vystúpili sme aj v Starej Pazove a na Divadelných dňoch Janka Čemana v Pivnici.
Hneď v nasledujúcom roku sa nacvičovalo ďalšie divadielko. Staršia predloha Wiliama Kukumberga, Svetobežník, zoskupila deti, ktoré hrali aj Maximiliána. Bol tu Miroslav Crveni, Ninoslav Detka, Kristián Obšust a Anna Brtková, potom aj Ivana Segedinská, Iveta a Martina Materákove, Ferenc a Janko Štandyovci, Igor Kríž a Vladislav Mosnák. Malí svetobežníci navštívili aj Starú Pazovu (Detská divadelná prehliadka 3XĎ, kde bol Miroslav Crveni znova vyhlásený za najkomickejšieho herca). Za chotárom sa vystúpilo ešte v Aradáči a Laliti. Škoda?!
Keď niekoľkí svetobežníci skončili školu a niekoľkým sa divadlo už nie veľmi chcelo hrať, v roku 2002 z bábkohereckej predlohy Botafogo Ľubomíra Feldeka sme „vystrihli“ kúsok a s tromi malými, ale predovšetkým dobrými dušičkami, vtedy štvrtáčkou Ivanou Segedinskou a dvoma druhákmi Annou Zorňanovou a Nikolom Bogojevićom, zahrali sme sa na malých kúzelníkov. S týmto predstavením sme sa predstavili na Divadelných dňoch Janka Čemana v Pivnici a na Detskej prehliadke 3xĎ v Starej Pazove, a vystúpili sme aj v Báčskej Palanke a Padine.
Nasledujúci rok sme k tejto trojici hercov pripojili ešte štyroch: Vladislava Mosnáka, Gretu Čobrdovú a Milana a Gordanu Mandićovcov. Podľa rusínskej inscenácie Bájka o bielej holubici, od autora Mirona Kaňucha, s trochu náročnejšiou scénografiou sme urobili predstavenie, ktoré sa, žiaľ, hralo iba dvakrát. Doma, v Šafáriku, a na Detskej prehliadke 3XĎ, kde Anna Zorňanová získala cenu za najsympatickejšiu úlohu.
Kapitán John Peoplefox od Duška Radovića bol vždy vďačná predloha, po ktorej siahali aj renomovanejšie súbory. Hra na pirátov, ktorí bojujú proti hlúpej oblude v čele s nebojácnym a sebavedomým kapitánom (túto postavu stvárnil Nikola Bogojević, na Detskej prehliadke 3XĎ v Starej Pazove vydoloval cenu za herecký výkon), veľa toho ponúkala. Na scéne kopa detí, sediacich na veľkej traktorovej duši (vnútorná nafukovacia časť kolesa), v strede stožiar, na vrchu ktorého malá čierna vlajka so symbolom Zvona. Do peoplefoxovského tímu zapadli herci, ktorí účinkovali i v Bielej holubici, a k nim sa pripojila Lýdia Iváková a Zuzana Boťanská, a keď ona ochorela, tak aj sám režisér, ale i vtedy ešte malý Miško Zorňan, aby na detskej prehliadke v Starej Pazove bolo všetko ako treba. S týmto predstavením sa najviac vystupovalo. Videli ho v Selenči, Laliti, Pivnici, Bielom Blate a v Aradáči. V Novom Sade sa hralo dvakrát.
Za posledné tri roky detská divadelná činnosť akoby trošku poľavila. Na príčine je zaneprázdnenosť detí, ako aj nemožnosť zladiť termíny skúšok s inými aktivitami v miestnostiach spolku.
Nacvičené boli ešte dva kratšie divadelné kusy, v roku 2006 prvý, podľa Ľuda Zelienku – Zajko Chvastúň a Zimný večer v lese, a v roku 2008 dve kratšie scénky od autora Petra Hudáka – Zaseknutá húsenica a O pani nespokojnej. Aj s týmito predstaveniami sme cestovali na Detskú divadelnú prehliadku 3xĎ v Starej Pazove. Jovana Ružićová a Marína Rožková si z nej priniesli ceny za herecký výkon. V týchto predstaveniach sa ešte zúčastnili Nikola a Luka Bogojevićovci, Michal a Anna Zorňanovci, Gordana Mandićová, Miluška Ďurovková, Miloslav Katiak, Sara Čoraková, Teodora Belićová, Naďa Jakábová, Sergej Dišpiter, Xénia Bošnjaková, Marína Greksová a Miloslava Vŕbová.
Predstavenie Malý krvný kolobeh od Augustína Kuchára, ktoré sa hralo iba raz, v polovici apríla v roku 2008, teda iba premiérne, priviedlo na scénku skupinku vtedy už dorastajúcich dievčat. S budúcimi stredoškoláčkami sme prípravy na toto predstavenie ako-tak dotiahli do konca. Škoda, že sa Malý krvný kolobeh nehral aj v iných prostrediach. Bude to asi preto, že mladé herečky, Sylvia Radenkovićová, Greta Čobrdová, Anna Zorňanová, nemali na to ani času a ani vôle.
Toho času, keď tento príspevok píšem (december 2009), sa nacvičuje inscenácia Snehulienky podľa bratov Grimmovcov. Veríme, že sa týmto predstavením zapíšeme do osláv jubilea SKC-a Pavla Jozefa Šafárika.
Do nášho tímu, okrem horeuvedených, bezpochyby patria mnohí snaživci, akým je Pavel Ďuriš, Michal Detka, Ján Brtka, Pavel Jurík, Pavel Kríž, Rastislav Zorňan, Michal Bolehradský či Daniel Baláž. Jedným z tímu, ale takým, bez ktorého by som mnohé scénky nevedel dotvoriť, je pán majster, tokár, Martin Klátik so synmi.
A tak po desiatich rokoch práce s deťmi prichádza mi byť trošku sentimentálny, trošku reálny… a trošku aj konkrétny…
A na záver môžem povedať, že šafárikovské dejiny písali ľudia jednoduchí, ich cieľom bolo niečo pekné stvoriť a tomuto prostrediu, kde Slováci žijú už len v hŕstkach, ho potom dať.
Samuel Medveď